Krakova hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krakova hoľa
vrch
Demänovská dolina 6TN1.JPG
Krakova hoľa v strednej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Demänovská Dolina, Liptovský Ján, Závažná Poruba
Časť Demänovské vrchy
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 751,6 m n. m.
Súradnice 48°59′05″S 19°37′59″V / 48,9847°S 19,6331°V / 48.9847; 19.6331
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg z Demänovskej doliny
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krakova hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krakova hoľa (1 751,6 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Demänovskou Dolinou, približne 10 km južne od Liptovského Mikuláša.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina, Závažná Poruba a Liptovský Ján.[5] Najbližším sídlom je západne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Liptovský Ján, Závažná Poruba, Iľanovo a Pavčina Lehota. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krakova hoľa je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej severným smerom na Poludnicu (1 548 m n. m.) z Krúpovej hole (1 928 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Pekne tvarovaná mohutná hoľa sa nachádza medzi Demänovskou a Jánskou dolinou a jej poloha mimo hlavného hrebeňa a nadmorská výška z nej robí dominantu širokého okolia, nad ktoré výrazne vyčnieva a poskytuje tak zaujímavý kruhový výhľad. Južným smerom leží sedlom Javorie oddelená Tanečnica (1 681 m n. m.), no tiež Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), Ďumbier (2 046 m n. m.), Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), Prašivá (1 667 m n. m.), Konské (1 875 m n. m.) a Chopok (2 024 m n. m.), západným Bôr (1 888 m n. m.), Ostredok (1 167 m n. m.), Siná (1 560 m n. m.) a vrch Na jame (1 438 m n. m.), severným dominuje Pusté (1 501 m n. m.), Kúpeľ (1 270 m n. m.) a Kopa (1 420 m n. m.) a východným Škopovo (1 288 m n. m.), Slemä (1 514 m n. m.) a Ohnište (1 533 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu z juhozápadných svahov odvádza riečka Demänovka, zo západných a severných Iľanovianka a z východných prítoky Štiavnice. Hrebeňom vedie hranica Národnej prírodnej rezervácie Ďumbier, do ktorej patrí jeho východná časť. Na vrchol vedie odbočka zo značeného chodníka, prechádzajúceho južným úbočím.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnatý hrebeň i vrchol s porastom kosodreviny umožňuje zaujímavý kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú i Veľkú Fatru.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 ∶ 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 37.
  2. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]