Na jame
| Na jame | |
| vrch | |
 Na jame v ľavej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Pavčina Lehota, Demänovská Dolina |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 438,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′23″S 19°33′56″V / 49,0065°S 19,5655°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Na jame (1 438,1 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Pavčinou Lehotou, približne 9 km južne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Pavčina Lehota a Demänovská Dolina.[4] Najbližšími sídlami sú severne ležiace Lazisko, Pavčina Lehota a Demänová, južne situovaná je Demänovská Dolina. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej severovýchodným smerom zo Sinej (1 560 m n. m.). Tá leží v hrebeni, ktorý vybieha severným smerom z Poľany (1 889 m n. m.) cez Bôr (1 888 m n. m.) a Havrany (1 453 m n. m.). Východným smerom susedí Demänovská hora (1 304 m n. m.), Kurence (1 284 m n. m.), Magura (1 377 m n. m.) a Pusté (1 501 m n. m.), južným Ostredok (1 167 m n. m.) a Siná, západným Uhlisko (1 229 m n. m.) a Sitieň (1 266 m n. m.) a severným Opálenisko (1 143 m n. m.) a Pálenica (1 021 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Váhu; západnú časť odvodňuje Lazištiansky potok do Palúdžanky, voda z východných svahov odteká do Demänovky. Vrcholom prechádza hranica Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina, do ktorej patrí juhovýchodná časť masívu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru a Beskydy, Veľkú a Malú Fatru.[5]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník a vzhľadom na stupeň ochrany je tak prístup naň nežiadúci. Žltá značka, vedúca od Demänovskej jaskyne slobody vedie na neďalekú Sinú.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online.