Ostré (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′27″S 19°18′39″V / 49,0242°S 19,3108°V / 49.0242; 19.3108
Ostré
vrch
Ostrô.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obec Ružomberok
Časť Salatíny
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 066,6 m n. m.
Súradnice 49°01′27″S 19°18′39″V / 49,0242°S 19,3108°V / 49.0242; 19.3108
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg z Bieleho Potoka
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ostré (Nízke Tatry)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostré (1 066,6 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad osadou Jazierce, približne 5 km južne od Ružomberka.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severozápadnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Salatíny.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a na katastrálnom území mesta Ružomberok.[4] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná osada Jazierce, severozápadne sa nachádza Biely Potok a mesto Ružomberok, severovýchodným smerom aj Ludrová a Liptovská Štiavnica. Vrchol leží v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ostré je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie západným smerom z masívu Salatína (1 630 m n. m.) a na Červenej Magure (1 298 m n. m.) sa stáča na sever. Severne sa nachádza Sidorovo (1 099 m n. m.), Kutiny (893 m n. m.) a Borovnisko (866 m n. m.), východne Kundrák (948 m n. m.), Príslop (1 104 m n. m.) a Malý Salatín (1 444 m n. m.), južne Salatín, Magura (1 416 m n. m.) a Brankov (1 077 m n. m.) a západne Pulčíkovo (1 238 m n. m.), Šiprúň (1 461 m n. m.) a Vtáčnik (1 090 m n. m.).[5] Vrch patrí do povodia Váhu a odvodňujú ho na západe rieka Revúca a na východe Ludrovčanka. Vrcholom vedie značený turistický chodník z blízkeho Bieleho Potoka.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Slovenského národného povstania bol obsadený jednotkami povstaleckej Šiestej taktickej skupiny, ktorú na krídlach podporovali partizánske oddiely. 6. septembra 1944 tu bolo vybudované silné pásmo obrany, odkiaľ mohli v septembri a októbri povstalci sledovať dolinu Váhu. Z pozorovateľne na vrchole kopca boli schopní efektívne riadiť delostreleckú paľbu a tým narúšať nemeckú prepravu a transporty. Zároveň tak bránili nemeckým jednotkám v prieniku k Banskej Bystrici. Ťažké boje o vrch prebiehali od polovice septembra do 24. októbra 1944. Povstalci okolo Ostrého odrazili 14 nemeckých útokov, pričom v bojoch zlikvidovali 300 nepriateľských vojakov a ďalších 136 zajali. Jednotke pod velením nadporučíka A. Benického a delostreleckého kapitána P. Mitru sa nakoniec podarilo uniknúť z nemeckého obkľúčenia v priestore Ostrého a prebojovať sa k Bielemu Potoku, kde sa spojili s ostatnými povstaleckými jednotkami. Dnes sa na počesť padlým pri povstaní v dedinke Osádka koná výstup na Ostré.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky les, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať Liptovskú kotlinu, no najmä okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry, pri priaznivých podmienkach tiež Malú Fatru, Oravskú Maguru, Chočské vrchy a Západné Tatry.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 36.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
  5. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]