Stredná hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stredná hoľa
vrch
Nízké Tatry, Stredná hoľa, Z 01.jpg
Stredná hoľa
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obec Šumiac
Časť Kráľova hoľa
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 875,9 m n. m.
Súradnice 48°53′19″S 20°06′23″V / 48,8885°S 20,1064°V / 48.8885; 20.1064
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg a TouristicMarkingStripe-RAL red.svg zo Šumiaca
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Stredná hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stredná hoľa (1 875,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Šumiacom, približne 20 km juhozápadne od Svitu.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Vaľkovňa a Šumiac, severne sa nachádza Liptovská Teplička. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Stredná hoľa leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Orlovou (1 840 m n. m.) a Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.). Južným smerom susedí Dudlavá skala (892 m n. m.), západným leží Ždiarna (1 192 m n. m.), Orlová, Bartková (1 790 m n. m.) a Andrejcová (1 519 m n. m.), severným Holica (1 617 m n. m.), Opálené (1 303 m n. m.), Kolibisko (1 388 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a východným Úplaz (1 555 m n. m.), Tri kopce (1 507 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.).[2] Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Čierneho Váhu, voda z južných odteká Ždiarnym potokom do Hrona. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]