Svit (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′57″S 20°11′41″V / 49,065833°S 20,194722°V / 49.065833; 20.194722
Svit
mesto
Svit (Slovakia).JPG
Svit
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Spiš
Rieky Poprad, Mlynica
Nadmorská výška 725 m n. m.
Súradnice 49°03′57″S 20°11′41″V / 49,065833°S 20,194722°V / 49.065833; 20.194722
Rozloha 4,5 km² (450 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 748 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 1 721,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1946
Primátor Miroslav Škvarek[3] (SNS)
PSČ 059 21
ŠÚJ 523925
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hviezdoslavova 269/33
059 21 Svit
E-mailová adresa msu@svit.sk
Telefón 052 / 787 51 11
Fax 052 / 775 61 40
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Svit
Webová stránka: www.svit.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Svit je mesto na Slovensku v okrese Poprad. Je jedným z najmladších na Slovensku.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v severozápadnej časti Spiša, 7km západne od Popradu medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rieke Poprad v Popradskej kotline. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia. Leží 9 km západne od Popradu.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka Poprad. Do nej sprava ústi najprv riečka Mlynica (do nej na území mesta ešte pravostranná Lopušná a ľavostranný Potôčik) a potom východne od mesta Háganský potok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie Svitu[upraviť | upraviť zdroj]

Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po Senici, ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 pražské Haló noviny. 9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo Veľkej rozhodlo, že odpredá firme Baťa zo Zlína požadované pozemky na výstavbu novej fabriky. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica označoval „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v Batizovciach niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra 1935 informuje československá tlač, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. 29. januára 1937 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká – Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste : S-lovenské VI-zkózové T-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna – česky svitek), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku 1937 sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.

Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra Veľkej, z menšej časti aj Batizoviec, Spišskej Teplice a Lučivnej.

S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu F.L. Gahuru. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale z pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica s vitrážou od akademického maliara Vojtecha Stašíka. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastným hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú z koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku 1935. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.

Továrenská výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 1936 bola spustená výroba. Roku 1937 bola spustená nová výroba striže, r. 1938 výroba celofánu a r. 1939 sa do Svitu presťahovala pančuchárska výroba z Liptovského Mikuláša. 1. júla 1936 bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit a Vysoké Tatry

Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. 1936), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. Názov Svit je odvodený od názvu továrne „Slovenská viskózová továreň“, niektorí však tvrdia, že podľa stočeného ostrihaného rúna ovce, ktoré sa nazýva svit. 14. novembra 1936 je vo Svite vybudovaný prvý úrad – Četnícka stanica. Prvým narodeným Svitovčanom bol Vladimír Rusnák, narodený 11. 9. 1936.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí SNP bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra 1944 viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. 1945.

Samostatnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Svit sa osamostatnil 4. júna 1946. 1. 12. 1947 sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. Chemosvit a Tatrasvit do delimitácie v roku 1951 tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky Poprad, výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývaná Kanada, podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). 30. mája 1962 osada dostala štatút mesta.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti pracuje v priemysle 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien, celofánu potom fóliami PE, BOPP a ich potlačou (flexotlač, hĺbkotlač) a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový pôdorys. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola.

Socha Tomáša Baťu vo Svite
Budova Spolcentra vo Svite

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V meste funguje folklórny súbor Jánošík (vznikol r. 1956), Detský folklórny súbor Jánošíček (r. 1996) a Miešaný spevácky zbor Laudamus (r. 1992)

Erb mesta Svit bol vytvorený výtvarníkom pánom Štefanom Vartovníkom, rodákom zo Svitu. Heraldický register pri ministerstve vnútra Slovenskej republiky ho zaregistroval dňa 22.11.1982 v tejto podobe: V modrom štíte pred striebornou siluetou troch tatranských štítov sa vinie modrá stuha v tvare písmena "S"' - (www.vs.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=2399).

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V parku pri autobusovej stanici je inštalovaná socha zakladateľa Svitu – Tomáša Baťu. Taktiež sa tam nachádza aj pomník padlým vojakom 2. svetovej vojny.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vyznania obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania. Ďalšie percentá tvoria Evanjelici Augsburského vyznania a gréckokatolíci. Vo Svite žijú aj ateisti, pravoslávní, svedkovia jehovovi.

Farnosť sv. Jozefa robotníka[upraviť | upraviť zdroj]

Farnosť sv. Jozefa robotníka vo Svite je rímskokatolícka farnosť spadajúca pod dekanát Poprad a Spišskú diecézu. Hlavným- farským chrámom farnosti je Chrám sv. Jozefa robotníka. Okrem neho spadá pod správu farnosti Svit aj chrám sv. Cyrila a Metoda vo Svite-Podskalke. Súčasným farárom je ThDr.Štefan Vitko, PhD., ktorý v spolupráci s dvoma kaplánmi (Mgr. Vladimír Malec a Mgr. Gustav Botúr) zabezpečuje chod farnosti. V minulosti bola farnosť spravovaná Mgr. Jánom Čuchranom od roku 1996 a predtým PaedDr. Petrom Pitoniakom a Mons. Petrom Fidermákom, ktorý sa podieľal na stavbe farského chrámu.

Farnosť Svit je živá farnosť, v ktorej pôsobia rehoľné sestry Kongregácie Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej, akolyti, organisti, lektori, miništranti a kostolníci. Diecézny biskup každoročne dekrétom ustanovuje aj mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania. Vo farnosti pôsobia mnohé náboženské spolky, najmä ružencové bratstvo, škapuliarské bratstvo, modlitbové združenie Timotheos, spevokoly Slniečko a Hviezdičky a miešaný spevácky zbor Laudamus.

Farnosť sv. apoštolom rovným Cyrila a Metoda Svit[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícku farnosť sv. Cyrila a Metoda spravuje otec Marek Kaľata. Liturgia prebieha v kaplnke sv. Cyrila a Metóda vo Svite, ktorá je súčasťou chrámu sv. Jozefa robotníka. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce na novej gréckokatolíckej farskej budove v blízkosti kostola a domu smútku

Náboženské stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sv. Jozefa robotníka[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám sv. Jozefa robotníka je hlavným farským kostolom farnosti sv. Jozefa robotníka vo Svite. Je to jeden z najmladších chrámov na Slovensku vôbec. Jeho stavba začala v roku 1990 a dokončená bola v roku 1991. Kostol konsekroval dňa 6.7.1991 Jozef Kardinál Tomko. Základný kameň tejto stavby posvätil sv. Ján Pavol II osobne pri jeho prvej návšteve Slovenskej Republiky. Celý chrám bol postavený svojpomocne, nadšenými veriacimi zo Svitu a okolia. Najväčšiu zásluhu na vybudovaní chrámu mal Mons. Peter Fidermák, ktorý povzbudzoval nielen slovom, ale i príkladom, keď deň čo deň v monterkách prispieval svojou činnosťou na stavbu prvého "postkomunistického" kostola vôbec. Hlavným projektantom bol Ing.Arch. Marián Sitarčík. Stavba kostola si vyžadovala obrovské finančné i materiálne náklady. Pomohli iné farnosti, pravidelne organizované zbierky, ako aj vystúpenia za dobrovoľný príspevok na stavbu chrámu po okolitých farnostiach, ktoré pravidelne podnikal vtedajší mládežnický zbor TatraSong pod vedením Petra Jureka. Hoci na materiály sa ušetriť nedalo, na nákladoch sa prácu sa ušetrilo. Sviťania boli nadšení, že môžu mať vlastný kostol a že už nebudú musieť podnikať 5 kilometrové pešie "túry" do vedľajších dedín. Z toho dôvodu všetci pracovníci pracovali zadarmo, resp. za stravu. Ženy pomáhali pri stavbe svojim spôsobom - zabezpečovali stravu, varili, podávali pokrm a riešili administračné a byrokratické náležitosti. Výsledkom tejto snahy je v súčasnosti tretí najväčší kostol v diecéze Spiš (prvý je Katedrála sv. Martina v Sp. Kapitule a druhý je Konkatedrála Sedembolestnej P. Márie v Poprade).

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Plaváreň[upraviť | upraviť zdroj]

V juhovýchodnej časti mesta v minulosti nazývanej Sídlisko „A“ sa nachádza plaváreň s 25 m bazénom (hĺbka 120 – 180 cm, teplota vody 27 °C) a detským bazénom 9 x 9 m (40 – 80 cm, 30 °C) s parnou saunou, posilňovňou, masážami a saňovými kúpeľami.

Lyžovanie[upraviť | upraviť zdroj]

V juhozápadnej časti mesta leží Lopušná dolina, kde je vybudované moderné lyžiarske stredisko. Lyžiarske vleky sú po oboch stranách hrebeňa, nachádza sa tam hotel (stredisko Chemosvit Chem) a horská chata (Tatrasvit). Zjazdovky majú umelé zasnežovanie aj umelé osvetlenie pre nočné lyžovanie, taktiež sa tu nachádza U-rampa pre snowboardistov. Samotné stredisko, označované ako Svit – Lopušná dolina, však leží v katastrálnom území obce Lučivná.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Baba (205 ha), ochrana vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na dolomitickom podklade. Výskyt mnohých reliktov. Prírodná rezervácia sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Svit[4].Kozí Kameň 1 255 m n. m. – európske rozvodie Čierneho a Baltského mora.

Cyklistika[upraviť | upraviť zdroj]

Na brehu rieky Poprad od západnej časti mesta (z Lopušnej doliny) je vybudovaný chodník po celej dĺžke mesta (od roku 1994), ktorý je na napojený (od roku 2004) na novovybudovaný cyklistický chodník až do mesta Poprad (cca 9 km).Vo východnej časti mesta, hneď vedľa chodníka sa nachádza Studnička – zdroj kvalitnej pitnej vody. Náročnejší cyklisti môžu pokračovať ďalej do Lopušnej doliny, cez ktorú sa asfaltovými a poľnými cestami dostanú buď do Šuňavy alebo opačným smerom do Spišskej Teplice, prípadne do Hornádskej kotliny – do Vikartoviec.Výborné podmienky aj pre horskú cyklistiku, ktorá tu má dlhú tradíciu.

Inline korčuľovanie[upraviť | upraviť zdroj]

5.cNa fininline korčuľovanie je možné využiť cyklistický chodník vedúci po brehu rieky Poprad medzi Svitom a Popradom, ďalej pokračujúci po celej dĺžke mesta a poza priemyselnú zónu (popod les). Taktiež pri hoteli Mladosť je vybudovaný malý skatepark s malou U-rampou a zopár prekážkami.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi pravidelné podujatia patrí každoročný Cyklomaratón Svit-Nízke Tatry. Koná sa v auguste a najnáročnejšia trasa vedie cez Spišskú Teplicu a Spišské Bystré na Kráľovu hoľu, odtiaľ do Liptovskej Tepličky, Šuňavy a cez Lopušnú dolinu do Svitu.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Budova pri vstupe do spoločnosti Chemosvit

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Svit leží na medzinárodnej ceste E 50. Zo Svitu cez Batizovce a Gerlachov vedie cesta do Tatranskej Polianky vo Vysokých Tatrách. Prechádza ním železničná trať ŽSR, stoja tu len osobné vlaky a nákladné vlaky. Najväčším zamestnávateľom vo Svite je spoločnosť Chemosvit aj spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy sú na Komenského ulici a na Mierovej ulici. 1. 7. 2005 vznikla vo Svite spojením Stredného odborného učilišťa SOU-textilného, SOU-chemického a Strednej priemyselnej školy – Stredná odborná škola. ZUŠ-Základná umelecká škola je na ulici Hviezdoslavovej a Súkromná Základná umelecká škola Fantázia sídli na Ulici Komenského.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Svit. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M., Lukáč M.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2002
  • Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok R-Ž, vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, 1969
  • Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok A-J, vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, 1967
  • encyklopedický časopis: PYRAMÍDA, august 1985, ročník XV
  • oficiálna web stránka mesta Svit

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]