Pôdorys

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pôdorys katedrály.

Pôdorys je priemet predmetu na vodorovnú rovinu, obraz predmetu pri pohľade zhora.

V architektúre[upraviť | upraviť zdroj]

Pri navrhovaní budov sa pôdorysy zvyčajne kreslia v mierkach 1:500, 1:400,1:200, 1: 100, v mierke 1:50 sa už zakresľuje aj zdravotechnické zariadenie a nábytok, obklady, dlažby a iné, v mierke 1:25, 1:20, 1:10, 1:5, 1:2 a 1:1 sa kreslia konštrukčné a dizajnérske detaily

Pôdorys obytnej budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Účelné prevádzkové spojenie skupiny priestorov bytu a súčasne viacerých bytov vytvárajúcich obytnú budovu. Byty sú charakteristické obytnými miestnosťami, príslušenstvom a komunikačnými priestormi vloženými do konštrukčných jednotraktov, dvojtraktov alebo trojtraktov. Bežná dĺžka a hĺbka pôdorysu obytnej budovy závisí od jej typu – sekciový, chodbový, pavlačový,... Tvar pôdorysu obytných budov musí vyhovovať požiadavkám kladeným na obytné miestnosti i na príslušenstvá bytu, umožňovať vybavenie miestností príslušným technickým a nábytkovým zariadením, jeho účelné rozostavenie a riadnu prevádzkovú súvislosť v byte s pripojením na chodby, schodisko a výťah.

Pôdorysná osnova modulovej sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Druh priestorovej osnovy modulovej sútavy určujúci rozmiestnenie zvislých nosných konštrukcií v pôdoryse objektu (pôdorys zvislých rovín priestorovej osnovy).

Pôdorysná schéma stavebného objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Znázornenie polohy a skladby zvislých konštrukcií stavebného objektu. Za zvislú konštrukciu sa považujú steny alebo stĺpy pozdĺžnych, priečnych, krabicových, alebo bodových systémov. Pôdorysná schéma stavebného objektu vyznačuje skladobné parametre v smere dĺžky objektu, skutočnú dĺžku objektu a skladobnú dĺžku objektu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pôdorys

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šalinga, S.: Stavebný náučný slovník V.zväzok 2. časť, Architektúra a typológia, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry Bratislava, s. 636,637.
  • Krátky slovník slovenského jazyka, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava 2003.