Kozie chrbty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′S 20°11′V / 49,03°S 20,19°V / 49.03; 20.19
Kozie chrbty
Pohorie
PVE Čierny Váh 2.JPG
Vrch Turková s hornou nádržou PVE Čierny Váh
Štát Slovensko Slovensko
Región Spiš, Liptov
Časť Fatransko-tatranská oblasť
Súradnice 49°02′S 20°11′V / 49,03°S 20,19°V / 49.03; 20.19
Najvyšší bod Kozí kameň
 - výška 1 255 m n. m.
Rozloha 168 km² (16 800 ha)
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, hronikum, veporikum
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Vnitřní Západní Karpaty, b13.svg
Wikimedia Commons: Kozie chrbty
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kozie chrbtypohorie v Západných Karpatoch na Slovensku. Pohorie sa člení na dva podcelky - Važecký chrbát a Dúbrava.

Poloha a prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie sa tiahne východozápadným smerom, od Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Jeho severné svahy spadajú do Podtatranskej kotliny, južnú hranicu tvorí údolie Čierneho Váhu, východnejšie hlboká a výrazná Vikartovská brázda, ktorou preteká horný tok rieky Hornád. Hlavný hrebeň pohoria len málokde klesne pod hranicu 1 000 metrov nad morom. Svoj vrchol dosahuje na Kozom kameni (1 255 m n. m.), ktorý má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebeňom, potom mierne klesá cez Krížový vrch (1 102 m n. m.) a Krížovú (941 m n. m.) do hlbokého zárezu pri Kvetnici. Reliéf pohoria má prevažne charakter vrchoviny. Pohorie je sčasti tvorené Važeckým krasom, rozprestierajúcim sa južne od Važca na ploche približne 30 kilometrov štvorcových. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, najznámejším z nich je sprístupnená Važecká jaskyňa.

Podnebie a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie zaraďujeme do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Južné svahy pohoria sú pokryté prevažne reliktnými teplomilnými dubinami. Ďalšími drevinami, ktoré sa hojne vyskytujú na území Kozích chrbtov sú smrek, jedľa, borovica a smrekovec opadavý.

Chránené oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina – rozprestiera sa na takmer 67 hektároch na južnej strane pohoria medzi Kvetnicou a Hranovnicou. Jej úlohou je ochrana lesných spoločenstiev dubového a bukovo-dubového vegetačného stupňa . Je to najsevernejšia oblasť výskytu duba zimného na Slovensku. V lesnom podraste sú mnohé teplomilné druhy so severnou hranicou rozšírenia práve v tejto rezervácii.
  • Prírodná rezervácia Baba – rozprestiera sa na výmere približne 201 hektárov. Je vyhlásená na ochranu reliktných teplomilných spoločenstiev vápencových a dolomitových skál Kozích chrbtov so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]