Smrekovec opadavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
smrekovec opadavý
Illustration Larix decudua0.jpg
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Larix decidua
Mill., 1768
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Smrekovec opadavý (iné názvy pozri nižšie; lat. Larix decidua; staršie Larix europaea, Larix larix, Pinus larix, Abies larix) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je známy ihlicami, ktoré na rozdiel od väčšiny ostatných ihličnanov, mení každý rok podobne ako listnaté dreviny, čiže opadávajú.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný názov tohto druhu znie smrekovec opadavý.

Ďalšie názvy sú - staršie: smrek červený[1][2], červený smrek opadavý[3], červený smrek obyčajný[4]; zastarano: červený smrek europejský[5], jedľa modrín[6][7], sosna modrín (sosna-modrín)[8][2], májik[9]; hovorovo alebo zastarano: červený smrek[10][11]; ľudovo alebo skrátene: smrekovec[12][13]; ľudovo [na strednom Slovensku] alebo zastarano: smrek[14][15][16], zastarano drieň[17]; ľudovo alebo knižne zastarano: modrín[18][19][7]; ľudovo: modreň, verpán, velpán, verban, lerpán, lerpám, lerbán, erpan, ferpán, merpán[20], modrec[7], derec[8][7], brín[8][21], sosna[7].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Smrekovec opadavý môže dorásť do výšky 50 m, priemer kmeňa je okolo 1 m. Koruna je v mladosti úzko kužeľovitá, neskôr je nepravidelná. Kôru má smrekovec v mladosti hladkú a žltohnedú, neskôr pozdĺžne rozpraská na borku. Má tenké hnedasto žlté výhonky, ktoré sú na povrchu hladké. Púčiky majú vajcovito-guľatý tvar. Ihlice na starších jedincoch vyrastajú v brachyblastoch, na mladších jednoročných výhonkoch obrastajú konár špirálovite. Sú mäkké, svetlozelené a každý rok opadávajú. Pred opadnutím zožltnú. Samčie kvety sú drobné a žlté. Samičie majú karmínovočervenú, alebo zelenú farbu a sú vzpriamené. Kvitne v apríli. Šišky majú v čase zrelosti približne 1,2 až 3,5 cm. Ich tvar je valcovitý až kužeľovitý. Semená sú 3 až 4 mm dlhé, lesklé, svetlohnedé a majú hnedasté krídelko. Dozrievajú koncom septembra a zo šišiek sa uvoľňujú v nasledujúcom roku. Klíčivosť je 33 %. Začína rodiť v 10 – 15 roku, v horách je to o niečo neskôr. Najintenzívnejší rast prebieha okolo 20. roku a trvá do 100. roku.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Čo sa týka rozšírenia, zaberá významný disjunktívny areál s centrom v Alpách a Karpatoch. Najčastejšie sa vyskytuje v zmiešaných lesoch s bukom, jedľou, smrekom, prípadne borovicou. Podľa nárokov na svetlo je svetlomilný a jeho nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť sú stredné. Na pôdu je náročný. Má rád skeletnaté pôdy, dobre rastie aj na vápencoch a dolomitoch.

Jeho výskyt v Tatrách je vo výške okolo 1 200 – 1 600 m n. m. a jeho zákrpky vystupujú až do výšky 1 920 m n. m. Rastie od 4 až po 8 vegetačný lesný stupeň (LVS).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jesenný vzhľad smrekovcov po zožltnutí ihličia

    Jesenný vzhľad smrekovcov po zožltnutí ihličia

  • Detail konárika s mladým ihličím

    Detail konárika s mladým ihličím

  • Šiška smrekovca

    Šiška smrekovca

  • Les smrekovca opadavého v rakúskych Alpách

    Les smrekovca opadavého v rakúskych Alpách

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ NOVACKÝ, J. M. Botanika pre VI. a VII. triedu slov. gymnázií...1943. S. 136
  2. ↑ a b Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. Dostupné online. S. 31.
  3. ↑ Jazyková poradňa. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1957. 286 s. S. 61.
  4. ↑ PAŠEK, Vladislav. Vošky našich lesných drevín (Homoptera-Aphidoidea). [s.l.] : Slovenská akadémia vied, 1954. 319 s. S. 245.
  5. ↑ Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti. [s.l.] : Tlačou kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku, 1904. 540 s. S. 74.
  6. ↑ Programm des k.k. katholischen Gymnasiums in Neusohl. [s.l.] : Besztercebanya, Machold, 1853. 52 s. Dostupné online. S. 13.
  7. ↑ a b c d e REUSS, G. Května Slovenska...1853. S. 393
  8. ↑ a b c VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. [s.l.] : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s. S. 43.
  9. ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenska spoločnosť., 1904. 522 s. Dostupné online. S. 45.
  10. ↑ PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  11. ↑ smrek. In: Historický slovník slovenského jazyka
  12. ↑ BUFFA, F. Odvodené slová a ich viacslovené paralely v slovenských nárečiach. In: Slovenská reč 1. 1979. S. 17
  13. ↑ BYSTRICKÝ, Ján. Príroda Tatranského národného parku. [s.l.] : Osveta, 1956. 317 s. Dostupné online. S. 158.
  14. ↑ Matica Slovenská (Turčiansky Svätý Martin). Letopis Matice Slovenskéj. [s.l.] : Matica, 1871. 96 s. Dostupné online. S. 22.
  15. ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Názvy liečivých rastlín v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. In: Čs. terminologický časopis. 4 1964. S. 115
  16. ↑ smrek. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  17. ↑ drieň. In: Historický slovník slovenského jazyka
  18. ↑ modrín. In: Slovník slovenských nárečí
  19. ↑ modrín. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  20. ↑ lerpán; modrín. In: Slovník slovenských nárečí
  21. ↑ RIPKA, Ivor. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. [s.l.] : Veda, 1981. 336 s. S. 53.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smrekovec_opadavý&oldid=7546642“