Smrekovec opadavý

	smrekovec opadavý
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Plantae,Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné rastliny (Spermatophyta)
Skupina	nahosemenné rastliny (Gymnospermae)
Oddelenie	borovicorasty (Pinophyta)
Trieda (classis)	ihličnany (Pinopsida)
Čeľaď (familia)	borovicovité (Pinaceae)
Rod (genus)	smrekovec (Larix)
Druh (species)	smrekovec opadavý (L. decidua)
Vedecký názov
	Larix decidua; Mill., 1768
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Smrekovec opadavý (hovorovo alebo zastarano červený smrek^[1]^[2], zastarano smrek^[3], zastarano drieň^[4], ľudovo modrín/modreň^[5]; lat. Larix decidua) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je známy ihlicami, ktoré na rozdiel od väčšiny ostatných ihličnanov, mení každý rok podobne ako listnaté dreviny, čiže opadávajú.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Smrekovec opadavý môže dorásť do výšky 50 m, priemer kmeňa je okolo 1 m. Koruna je v mladosti úzko kužeľovitá, neskôr je nepravidelná. Kôru má smrekovec v mladosti hladkú a žltohnedú, neskôr pozdĺžne rozpraská na borku. Má tenké hnedasto žlté výhonky, ktoré sú na povrchu hladké. Púčiky majú vajcovito-guľatý tvar. Ihlice na starších jedincoch vyrastajú v brachyblastoch, na mladších jednoročných výhonkoch obrastajú konár špirálovite. Sú mäkké, svetlozelené a každý rok opadávajú. Pred opadnutím zožltnú. Samčie kvety sú drobné a žlté. Samičie majú karmínovočervenú, alebo zelenú farbu a sú vzpriamené. Kvitne v apríli. Šišky majú v čase zrelosti približne 1,2 až 3,5 cm. Ich tvar je valcovitý až kužeľovitý. Semená sú 3 až 4 mm dlhé, lesklé, svetlohnedé a majú hnedasté krídelko. Dozrievajú koncom septembra a zo šišiek sa uvoľňujú v nasledujúcom roku. Klíčivosť je 33 %. Začína rodiť v 10 – 15 roku, v horách je to o niečo neskôr. Najintenzívnejší rast prebieha okolo 20. roku a trvá do 100. roku.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Čo sa týka rozšírenia, zaberá významný disjunktívny areál s centrom v Alpách a Karpatoch. Najčastejšie sa vyskytuje v zmiešaných lesoch s bukom, jedľou, smrekom, prípadne borovicou. Podľa nárokov na svetlo je svetlomilný a jeho nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť sú stredné. Na pôdu je náročný. Má rád skeletnaté pôdy, dobre rastie aj na vápencoch a dolomitoch.

Jeho výskyt v Tatrách je vo výške okolo 1 200 – 1 600 m n. m. a jeho zákrpky vystupujú až do výšky 1 920 m n. m. Rastie od 4 až po 8 vegetačný lesný stupeň (LVS).