Slovník slovenských nárečí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slovník slovenských nárečí (skr. SSN) je viaczväzkový slovník, ktorý sumarizuje apelatívnu slovnú zásobu slovenských nárečí.[1] Vychádza od roku 1994 vo vydavateľstve Veda, zatiaľ (2014) vyšli 2 zväzky: v roku 1994 I. A - K a v roku 2006 II. L - P (povzchádzať).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1980 vyšiel krátky Slovník slovenských nárečí: Ukážkový zväzok, ktorý „predstavil teoreticko-metodologické východiská pripravovaného slovenského národného slovníka“[2] a opísal jeho pramennú základňu. Následne v rokoch 1981-1987 boli spracované heslá pre prvý zväzok. Ten bol pripravený do tlače už na konci osemdesiatych rokov, po roku 1990 ho však začali digitalizovať.[1] Pri príprave druhého zväzku L - P (povzchádzať) sa obmenila časť autorského kolektívu. Tretí zväzok P (poza) – Š pripravuje pod vedením vedúceho riešiteľa Miloslava Smatanu a vedeckej redaktorky Adriany Ferenčíkovej.[3]

Recenzent o tomto diele napísal:… „úplné vydanie bude základným prameňom vedeckého opisu nespisovných útvarov nášho národného jazyka nielen v oblasti domácej slovakistiky, ale sa stane východiskom syntetického štúdia lexiky slovanských jazykov v najširších slavis­tických dimenziách“.[4]

Autorský kolektív[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorkách sú uvedené heslá, resp. rozsahy hesiel, ktoré napísali jednotliví autori)

1. zväzok[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ferdinand Buffa (d, ď, dz, dž, krúpa - kundrovať)
  • Adriana Ferenčíková (a, č, byť, hlava, kôl - krámy)
  • Anton Habovštiak (ha - hračka; okrem hlava, kuť - kýže)
  • Štefan Lipták (e, f, j, k - kiarovitý, kraniač - krumpľový)
  • Oľga Malíková (c, i, hrad - hyžka, kibic - končucha, kunerol - kuštravý)
  • Jozef Nižnanský (g, ch, kondál - košútka)
  • Ivor Ripka (ba - betlemár)
  • Jarmila Šikrová (betúnia - bzunieť; okrem byť, kot - kožúštek)

2. zväzok[upraviť | upraviť zdroj]

  • Katarína Balleková (ľa - liezť, luča - lyžovať sa)
  • Ľubica Dvornická (n)
  • Iveta Felixová (pac - pierkové, pľac - pata, ploch - poidúcky, poutínať - povchádzať)
  • Adriana Ferenčíková (modla - mýtovník, o - obkružlie)
  • Aneta Košková (liferant - lúč)
  • Gabriela Múcsková (piesčina - pižúkať, plátať - plodovať)
  • Ivor Ripka (mabyť - modesný)
  • Miloslav Smatana (obkukať - ôstina, poihrať sa - poutierať)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BALÁTOVÁ, Eva. Slovník slovenských nářečí I A—K. Naše řeč, 1997, roč. 80, čís. 3, s. 149-154. Dostupné online [cit. 2014-01-30]. ISSN 0027-8203.
  2. Slovník slovenských nárečí. Ukážkový zväzok. In: MISTRÍK, Jozef aj. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. s. 407.
  3. BALLEKOVÁ, Katarína. Výskum v dialektologickom oddelení JÚĽŠ SAV po roku 1993. Slovenská reč, 2013, roč. 78, čís. 6, s. 382-395. Dostupné online [cit. 2014-01-30]. ISSN 1338-4279.
  4. ŽIGO, Pavol. Slovník slovenských nárečí. Zv. 1. A—K. Red. I. Ripka. Bratislava, Veda 1994. 936 s.. Slovenská reč, 1996, roč. 61, čís. 2, s. 111-118. Dostupné online [cit. 2014-01-30]. ISSN 1338-4279.

Bibliografický záznam[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovník slovenských nárečí 1 A - K. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
  • Slovník slovenských nárečí 2 L - P. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]