Stredoslovenské nárečia

Stredoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod stredoslovenský dialekt rómčiny.

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej slovenčiny.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základné znaky sú najmä:^[1]^[2]

prízvuk na prvej slabike slova
slabiky ra-, la- (a nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov (ražeň, rakita, lakeť)
samohláska a namiesto pôvodného jer v slovách baza, daska, dážď, raž, chrbát
samohláska ä (v krátkych slabikách) resp. dvojhláska ia (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (piatok, ďeviati, pamiatka)
časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo (seďia, smiech, stuol)
v širšom rozsahu sa používajú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
namiesto dl, tl je len l (salo, omelo)
obojperné u namiesto -l minulého času (bo^u) a namiesto v vo vnútri alebo na konci slova (hlá^uka)
dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
dôsledne platí rytmický zákon
inštrumentál singulár podstatných mien a prídavných mien žen. rodu a zámen 1. a 2. osoby je na -ou (s peknou ženou, so mnou)
nominatív plurál niektorých podstatných mien muž. rodu je na -ia (braťia, sinovia)
nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo)
lokál singulár príd. mien mužského a stredného rodu a zámen je na -om (dobrom, o ňom)
3. osoba plurál slovesa byť znie sa (namiesto sú)
viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, praženica, vrecko, pŕhľava, klinček, pôľka a pod.)

Tzv. juhoslavizmy[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch. Sú to napr. rat-, lat- namiesto praslovanského ort-, olt-; l namiesto praslovanského dl, tl a ďalšie. Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine. Existuje veľmi veľa názorov na pôvod juhoslavizmov v strednej slovenčine: prienik z južnoslovanského územia v praslovanskom období; stopy po zaniknutom slovanskom jazyku v podunajskej oblasti - dnešnom Maďarsku; autochtónne "československé" javy z neskorého stredoveku; výsledok rôznych staroslovanských migračných procesov a pod. Podľa R. Krajčoviča ide len o staršiu vrstvu nezápadoslovanských javov v praslovanskom základe slovenčiny a vznikla ako výsledok najstaršieho osídľovania stredného Slovenska od juhu resp. juhovýchodnej oblasti zakarpatskej pravlasti.^[3]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Encyklopédie Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia:

severná skupina stredoslovenských nárečí:
južná skupina stredoslovenských nárečí:
- západná skupina:
- východná skupina:
  - ipeľské nárečia ^[4]
  - gemerské nárečia

Podľa Krajčoviča[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia (makroareál stredoslovenských nárečí):

severozápadný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
- dolnooravské nárečie Z
- stredooravské nárečie Z
- turčianske nárečie Z
- liptovské nárečie Z
  - západoliptovský rajón
  - stredoliptovský rajón
- zvolenské nárečie Z
  - bystrický rajón
  - detviansky rajón
  - brezniansky rajón
  - iné
- hornonitrianske nárečie Z
  - západný rajón hornonitrianskeho nárečia
  - východný rajón hornonitrianskeho nárečia
- tekovské nárečie Z
  - pohronský rajón
  - hornožitavský rajón
  - stredožitavský rajón
  - iné
- hornooravské nárečie P
- východoliptovské nárečie P
- bánovské nárečie P
- topoľčianske nárečie P
juhovýchodný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
- hontianske nárečie Z (vrátane špecifického rajónu v oblasti Krupiny)
- novohradské nárečie Z
  - severozápadný rajón novohradského nárečia (tzv. vrchárske nárečie)
  - severovýchodný rajón novohradského nárečia
  - južný rajón novohradského nárečia (južné okolie Modrého Kameňa)
- ipeľské nárečie Z (vrátane špecifického rajónu medzi Ipľom a Rimavou)
- gemerské nárečie
- horehronské nárečie P

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenský dialekt:

severná skupina nárečí stredoslovenského dialektu
južná skupina nárečí stredoslovenského dialektu

Podľa Kačírka a slovake.eu[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia:

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia^[5]:

Podľa Etnografického atlasu Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia^[6]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Encyklopédia jazykovedy
↑ slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 481-482.
↑ juhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993
↑ Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.
↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 80-81.
↑ Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 423-424.
MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.
KRAJČOVIČ, Rudolf. Vývin slovenského jazyka a dialektológia : vysokoškolská učebnica pre filozofické a pedagogické fakulty vysokých škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 345 s. S. 234-277.
Nárečia - slovake.eu
stredoslovenské nárečia. In: Encyklopédia Slovenska.
Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281

[1] Encyklopédia jazykovedy

[2] slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 481-482.

[3] uhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993

[4] Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.

[5] KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 80-81.

[6] Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]