Stredoslovenské nárečia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stredoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod stredoslovenský dialekt rómčiny.

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej slovenčiny.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základné znaky sú najmä:[1][2]

  • prízvuk na prvej slabike slova
  • slabiky ra-, la- (a nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov (ražeň, rakita, lakeť)
  • samohláska a namiesto pôvodného jer v slovách baza, daska, dážď, raž, chrbát
  • samohláska ä (v krátkych slabikách) resp. dvojhláska ia (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (piatok, ďeviati, pamiatka)
  • časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo (seďia, smiech, stuol)
  • v širšom rozsahu sa používajú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
  • namiesto dl, tl je len l (salo, omelo)
  • obojperné u namiesto -l minulého času (bou) a namiesto v vo vnútri alebo na konci slova (hláuka)
  • dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
  • dôsledne platí rytmický zákon
  • inštrumentál singulár podstatných mien a prídavných mien žen rodu a zámen 1. a 2. osoby je na -ou (s peknou ženou, so mnou)
  • nominatív plurál niektorých podstatných mien muž. rodu je na -ia (braťia, sinovia)
  • nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo)
  • lokál singulár príd. mien mužského a stredného rodu a zámen je na -om (dobrom, o ňom)
  • 3. osoba plurál slovesa byť znie sa (namiesto sú)
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, praženica, vrecko, pŕhľava, klinček, pôľka a pod.)

Tzv. juhoslavizmy[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch. Sú to napr. rat-, lat- namiesto praslovanského ort-, olt-; l namiesto praslovanského dl, tl a ďalšie. Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine. Existuje veľmi veľa názorov na pôvod juhoslavizmov v strednej slovenčine: prienik z južnoslovanského územia v praslovanskom období; stopy po zaniknutom slovanskom jazyku v podunajskej oblasti - dnešnom Maďarsku; autochtónne "československé" javy z neskorého stredoveku; výsledok rôznych staroslovanských migračných procesov a pod. Podľa R. Krajčoviča ide len o staršiu vrstvu nezápadoslovanských javov v praslovanskom základe slovenčiny a vznikla ako výsledok najstaršieho osídľovania stredného Slovenska od juhu resp. juhovýchodnej oblasti zakarpatskej pravlasti.[3]

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Encyklopédie Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia:

Podľa Krajčoviča[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenské nárečia (makroareál stredoslovenských nárečí):


Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča[upraviť | upraviť zdroj]

stredoslovenský dialekt:

Podľa Kačírka a slovake.eu[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopédia jazykovedy
  2. slovenské nárečia in: Malá encyklopédia Slovenska, 1987
  3. juhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993
  4. Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mistrík, J. et al.: Encyklopédia jazykovedy, 1993
  • Mruškovič, V.: Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia, 2008
  • Krajčovič, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia, 1988
  • Nárečia - slovake.eu
  • stredoslovenské nárečia in: Encyklopédia Slovenska
  • Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281