Stredoslovenské nárečia
-
- Stredoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod stredoslovenský dialekt rómčiny.
Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.
Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej slovenčiny.
Obsah
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Základné znaky sú najmä:[1][2]
- prízvuk na prvej slabike slova
- slabiky ra-, la- (a nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov (ražeň, rakita, lakeť)
- samohláska a namiesto pôvodného jer v slovách baza, daska, dážď, raž, chrbát
- samohláska ä (v krátkych slabikách) resp. dvojhláska ia (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (piatok, ďeviati, pamiatka)
- časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo (seďia, smiech, stuol)
- v širšom rozsahu sa používajú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
- namiesto dl, tl je len l (salo, omelo)
- obojperné u namiesto -l minulého času (bou) a namiesto v vo vnútri alebo na konci slova (hláuka)
- dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
- dôsledne platí rytmický zákon
- inštrumentál singulár podstatných mien a prídavných mien žen rodu a zámen 1. a 2. osoby je na -ou (s peknou ženou, so mnou)
- nominatív plurál niektorých podstatných mien muž. rodu je na -ia (braťia, sinovia)
- nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo)
- lokál singulár príd. mien mužského a stredného rodu a zámen je na -om (dobrom, o ňom)
- 3. osoba plurál slovesa byť znie sa (namiesto sú)
- viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, praženica, vrecko, pŕhľava, klinček, pôľka a pod.)
Tzv. juhoslavizmy[upraviť | upraviť zdroj]
Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch. Sú to napr. rat-, lat- namiesto praslovanského ort-, olt-; l namiesto praslovanského dl, tl a ďalšie. Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine. Existuje veľmi veľa názorov na pôvod juhoslavizmov v strednej slovenčine: prienik z južnoslovanského územia v praslovanskom období; stopy po zaniknutom slovanskom jazyku v podunajskej oblasti - dnešnom Maďarsku; autochtónne "československé" javy z neskorého stredoveku; výsledok rôznych staroslovanských migračných procesov a pod. Podľa R. Krajčoviča ide len o staršiu vrstvu nezápadoslovanských javov v praslovanskom základe slovenčiny a vznikla ako výsledok najstaršieho osídľovania stredného Slovenska od juhu resp. juhovýchodnej oblasti zakarpatskej pravlasti.[3]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Encyklopédie Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]
stredoslovenské nárečia:
- severná skupina stredoslovenských nárečí:
- južná skupina stredoslovenských nárečí:
- západná skupina:
- východná skupina:
Podľa Krajčoviča[upraviť | upraviť zdroj]
stredoslovenské nárečia (makroareál stredoslovenských nárečí):
- severozápadný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
- dolnooravské nárečie Z
- stredooravské nárečie Z
- turčianske nárečie Z
- liptovské nárečie Z
- západoliptovský rajón
- stredoliptovský rajón
- zvolenské nárečie Z
- bystrický rajón
- detviansky rajón
- brezniansky rajón
- iné
- hornonitrianske nárečie Z
- západný rajón hornonitrianskeho nárečia
- východný rajón hornonitrianskeho nárečia
- tekovské nárečie Z
- pohronský rajón
- hornožitavský rajón
- stredožitavský rajón
- iné
- hornooravské nárečie P
- východoliptovské nárečie P
- bánovské nárečie P
- topoľčianske nárečie P
- juhovýchodný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
- hontianske nárečie Z (vrátane špecifického rajónu v oblasti Krupiny)
- novohradské nárečie Z
- severozápadný rajón novohradského nárečia (tzv. vrchárske nárečie)
- severovýchodný rajón novohradského nárečia
- južný rajón novohradského nárečia (južné okolie Modrého Kameňa)
- ipeľské nárečie Z (vrátane špecifického rajónu medzi Ipľom a Rimavou)
- gemerské nárečie
- horehronské nárečie P
Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)
Podľa Mruškoviča[upraviť | upraviť zdroj]
stredoslovenský dialekt:
- severná skupina nárečí stredoslovenského dialektu
- južná skupina nárečí stredoslovenského dialektu
Podľa Kačírka a slovake.eu[upraviť | upraviť zdroj]
západoslovenské nárečia:
- liptovské nárečia
- oravské nárečia
- turčianske nárečie
- hornonitrianske nárečia (severonitrianske nárečia)
- zvolenské nárečia
- tekovské nárečia
- hontianske nárečie
- novohradské nárečia
- gemerské nárečia
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Encyklopédia jazykovedy
- ↑ slovenské nárečia in: Malá encyklopédia Slovenska, 1987
- ↑ juhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993
- ↑ Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- stredoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef aj. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. s. 423-424.
- MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.
- Krajčovič, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia, 1988
- Nárečia - slovake.eu
- stredoslovenské nárečia in: Encyklopédia Slovenska
- Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281
