Západoslovenské nárečia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Západoslovenské nárečie/západoslovenský dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri západoslovenský dialekt rómčiny.

Západoslovenské nárečia (iné názvy: západoslovenský dialekt, makroareál západoslovenských nárečí, západná slovenčina, západoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základné znaky sú najmä[1][2]:

  • prízvuk na prvej slabike slova
  • slabiky ro-, lo- na začiatku slov typu rovní, rola, vloni a pod.
  • samohláska e v slovách ocet, ďeň, buben, pes, oves, ven, bečka, deska, zdechnúť, kotel, sen (ako striednica za jery) a v slovách vieter, blázen, švager, cuker (ako vkladná hláska)
  • samohláska a (v krátkych slabikách) reps. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (napr. masso. hovado, hrádeľ, zajác); v záhorských nárečiach je ale namiesto nosového e ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet)
  • výskyt zdvojených spoluhlások rozličného pôvodu (okrem záhoráckych nárečí), napr. occa, precca, masso, frejjér, stuňňa
  • skupina šč namiesto spisovného šť (ešče a pod.)
  • neplatí rytmický zákon
  • nominatív singulár podstatných mien stredného rodu ma častejšie príponu -o (vajco)
  • podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým (napr. na Zobori)
  • lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
  • inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (dobrú)
  • slovesá s neurčitkom na -iť (robiť, piť) majú v minulom čase -el (robel, pel)
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach (alebo iba v týchto a stredoslovenských nárečiach alebo iba v týchto a východoslovenských nárečiach), napr. čisto len do západoslovenských nárečí spadajú slová širák, ručník, strecha, hodi, kočka, sinokvet, hrebíček, egreš a pod.)

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Encyklopédie jazykovedy (identický text je v Encyklopédii Slovenska)[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

Podľa Krajčoviča[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia (makroareál západoslovenských nárečí):

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenský dialekt:

Podľa Kačírka a slovake.eu[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia[3]:

Podľa Etnografického atlasu Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopédia jazykovedy
  2. slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987. s. 481-482.
  3. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 81-82.
  4. Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]