Záhorské nárečie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Záhorčina
(Záhoráčtina)
ŠtátySlovensko Slovensko
RegiónZáhorie
Klasifikáciaindoeurópske jazyky
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Záhorské nárečie (skrátene záhorčina; hovorovo záhorácke nárečie, hovorovo skrátene záhoráčtina)[1][2] je jedno zo západoslovenských nárečí.[3] Používajú ho ľudia v regióne Záhorie. [4]

V niektorých zdrojoch je uvádzané ako záhorské nárečia, pričom v rámci týchto záhorských nárečí sú vymedzené podskupiny záhorské nárečie a skalické nárečie.[3]

Ak by sme ju chceli niekam zaradiť, nachádza sa medzi spisovnou slovenčinou a češtinou. Najbližšie jej je dialektom niektorých oblastí južnej Moravy.

Je zaujímavé, že zmeny nárečia nepodliehajú prirodzeným bariéram, ako sú kopce, rieky a pod. Aj dve susedné dediny majú každá svoje špecifiká.

V najväčších záhoráckych mestách sa už typické záhorácke uakanie nepoužíva. Nárečie je tam už výrazne ovplyvnené slovenčinou.

Záhorské nárečie patrí do južnej časti západoslovenského nárečového makroareálu, ktorý je celkovo charakteristický tvrdou výslovnosťou (t.j. nepoužívaním mäkčeňov).

Hlavné znaky nárečia[upraviť | upraviť kód]

  • Najtypickejším znakom je vyslovovanie zaokrúhleného u namiesto l: buato
  • Tvrdá výslovnosť slabík de, te, ne, le, di, ti, ni, li: deň, daleko
  • Dvojhlásky (ia, ie, iu, ô) sa vôbec nevyskytujú a sú nahradené dlhými samohláskami: mléko, dzíra, písek, zbírka, kúň
  • Dzekanie a cekanie, čiže vyslovovanie dz namiesto ď a c namiesto ť: scena, cicho, dzekovat
  • Jotácia po perniciach: mjakí, pjet, mjerat, objed, kvjet, tebje
  • Nedodržiavanie pravidla rytmického krátenia
  • a mnohé ďalšie osobitnosti

Nárečie má korene v praslovanských jazykových prvkoch západoslovanského pôvodu a práve iba v záhoráčtine sa stále vyskytujú originálne praslovanské termíny. Najmä morfologické znaky svedčia o starobylom ráze tohto nárečia.

Slová podľa pôvodu[upraviť | upraviť kód]

Vďaka svojej geografickej polohe (na Slovensku, hraničí s Rakúskom a Českom) je slovná zásoba výrazne ovplyvňovaná aj češtinou a nemčinou.

  • veľkú časť tvoria staré slovanské slová: voda, dat, noví, prasa, deset, múvit, kočka, játra, zeď
  • slová zhodné s českou jazykovou oblasťou: hrebík, kopriva, nárt, zedňík, hrebíčki, sír, enem
  • najstaršie pôvodne cudzie slová sú latinského pôvodu: pašie, fundácia, testament, fiškál, dochtor, móres, špekulovat, orácije, cilindr
  • slová nemeckého pôvodu tvoria veľmi bohatú zásobu v záhoráčtine: fjertoch (zástera, nemecky das Fürtuch),gánek, rína, špajza, šporhelt, piglajz, šerbl, šňuptichel, šticle, cup, štich, pucovat, piglovat, špajdle, knofel, šmakovat, grumbír, grunt, šrot, buksa, kelňa, vercajch, aušus, fasovat, šacovat, majzl, kíbl, šáfla, pajsr, richtovat, špacír, luft, lingišpír a veľa iných
  • z ostatných jazykov je prevzatých málo slov

Úryvky na ukážku[upraviť | upraviť kód]

Úryvok zo spomienok roľníka Michala Čermáka zachytený okolo roku 1940 a publikovaných v štúdii P. Dezidera Dubaya, OFM v Sborníku záhorských akademikov v roku 1942 (s. 94):

Ná, prv to tak nebívauo jak fčiléki. Já sem sa narodziu, no, biuo to tak volajak, ufám po Michale, ked sa hnoje vozili, jak moja neboška maci, Pámbu im odpusci a daj lachké nebje, ríkavali. Kerého roku to konc biou, nevím a keksne ťi to netrúfam povidat, ale, že než Prajz došeu. Nač bi sem si také kalabise pamatau, beztak je to v matrice našrajbované. Fčiléki, jak mi to pán notárus povidali, Pámbu ich osláv, mám devjet desin a ešče tri nové leta k temu. Éj, za tú dobu sem moc vistáu a zažiu. Na šecko sa už konc aňi nepamatám, lebo sa mi to za tích moc rokú z huavi viluftovauo.
– roľník Michal Čermák

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. DORUĽA, Ján; KAČALA, Ján; PISÁRČIKOVÁ, Mária. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.
  2. Jazyková poradňa SME
  3. a b Korpus nárečí Slovenského národného korpusu
  4. PALKOVIČ, Konštantín. Záhorácky slovník. Mesto : Mesto Malacky, 2017. S. 163.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]