Preskočiť na obsah

Východoslovenské nárečia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Východoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod východoslovenský dialekt rómčiny.

Východoslovenské nárečia (iné názvy: východoslovenský dialekt, makroareál východoslovenských nárečí, východná slovenčina, východoslovenčina, východniarčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Týmito nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Spišská župa, Šarišská župa, Zemplínska župa, Abovská župa a na území časti Užskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Historicky na základe týchto nárečí vznikla kultúrna východoslovenčina.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné znaky sú najmä:[1][2]

  • prízvuk na predposlednej slabike slova (okrem toho sprevádzaný charakteristickou intonáciou)
  • dlhé samohlásky neexistujú (volame, brazda, luka)
  • slabiky ro-, lo- na začiatku niektorých starých slovanských slov, podobne ako pri západoslovenských nárečiach (rokita, lokec)
  • samohláska e (zriedkavejšie iná samohláska) namiesto pôvodných jerov a vkladných samohlások (oves, chribet, ocec, von, viter)
  • samohláska e (v krátkych pozíciách) resp. (i)a (v dlhých pozíciách) namiesto pôvodného nosového e (dześec, peta, častka, pamiatka)
  • samohláska u namiesto ó, resp. neskôr namiesto ô (nuž, muj, hnuj, vuz)
  • namiesto slabičného r je ar/er, namiesto slabičného l je lu/ol (tvardi, śerco, slunko, molha)
  • namiesto ď, ť je c, dz (cicho, dzeci)
  • používajú sa mäkké sykavky ś a ź (suśed, źima)
  • v širokom rozsahu sa používajú spoluhlásky ľ a ň
  • podstatné mená stredného rodu mäkkých vzorov sú zakončené na -o, podobne ako pri západoslov. nárečiach (poľo, ľico, vajco)
  • genitív singulár všetkých podstatných mien ženského rodu je na -i (od ženi, z dlaňi)
  • genitív singulár podstatných mien mužského rodu zakončených na a je na -i (od gazdi)
  • plurál všetkých podstatných mien má nasledovne unifikované koncovky: v genitíve a lokáli -och (v mestoch, z mestoch, od sinoch, o ženoch), v datíve -om (ženom), v inštrumentáli -ami (bratami)
  • lokál singulár adjektívneho skloňovania je na -im (o tim dobrim dzecku)
  • budúci čas nedokonavých slovies sa alternatívne tvorí pomocou príčastia tvaru minulého času (budze robil/robila/robilo, popri: budze robic)
  • tvary pomocného slovesa byť sa často nahrádzajú osobným zámenom, ako v ruštine (ja lačni, ti nevidzel - t.j. ja som hladný, ty si nevidel)
  • všetky základné číslovky, t.j. aj od 5 vyššie, sa spájajú s nominatívom plurál počítaného objektu (dvacec koruni, pejc bačove)
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do východoslovenských nárečí spadajú slová hustka, hače, jarec, kuropka, ľenča, trimac, znac, zochabic, rucic a pod.)

východoslovenské nárečia:

  • západná (spišsko-šarišská a abovská) oblasť východoslovenských nárečí
  • východná (zemplínska a užská) oblasť východoslovenských nárečí

Podľa Palkoviča 1981[3]

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia:

Podľa Krajčoviča 1988

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia (makroareál východoslovenských nárečí):

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Semjanovej 1976

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia:

Podľa Atlasu slovenského jazyka I [4] a Mruškoviča 2008

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia (východoslovenský dialekt):

Podľa Štolca 1994[5]

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia:

Podľa Kačírka 2009 a slovake.eu

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia:

Podľa Ondrusa 1961[6]

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia:

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia[7]:

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia[8]:

Podľa Jána Stanislava

[upraviť | upraviť zdroj]

východoslovenské nárečia[9]:

  • spišsko-liptovské nárečia (= lučivianské nárečia)
  • spišské nárečia
  • šarišské nárečia
  • zemplínske nárečia
  • zemplínsko-užské nárečia

Príkladové texty

[upraviť | upraviť zdroj]

V ukážkach je použitý slovenský fonetický prepis.

Spišské nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]

Fšadzi do okola po šickich dzedzinoch še roširilo, že panove ľeju do studňoch ľudzom otravu. Ta še chlopi poschodziľi po dzedzinoch a šľi lapac panoch. Chtoreho ulapiľi, ta ho biľi až na šmerc. V Bianofci ulapiľi grofa, ta jeho ňebiľi, aľe zaz mu paľiľi nohi s horucim žeľezom. Un poťim ňemohol inakši chodzic ľem na koňu. A poťim prišľi vojaci a polapaľi šickich, co biľi panoch. Barz veľo bulo ocudzeno a v Biacofci trojo i na šmerc. Poťim jich obešiľi na Uboči, tam dze teraz kapľička.

Sotácke nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mala mji dvoch frajerou a mac ňechcyla mjä dac za toho, so ja chcyla. Moju lasku vjernu mji na vjekji zatraćila. Mala mji muža po jej voľi. Za dvacedzdva rokji byu žobrakom – tag mji ľäm śä trjias. Štyrji dźeći mji z ňim mala a šytke mji jich sama hodovala: na čorňicoch, na koźaroch, na kvjetkoch i sama mji jich šaćila. I joho mji z toho hodovala. Za dźevedź rokji mji ho karmjila zo svojima rukoma. A ćeperjka mji jich šystkjich už do parjätku dala – požyňila, poodavala a na pośľetku iśčä śä sama odavala Mam pejdźeśatpejc rokji a učära rano śčä mji korcovu źem skośila za trji hodźiny.

Užské nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ta prišla viľija, ta u viľiju mac pekla kra..., kolački a bobaľki, eši tag medovňiki śe ňevipikaľi. Bobaľki śe zrobiľi, tote bobaľki śe na, pomasciľi z makom, kozare s kapustou, kozare śe pomačaľi, pośekľi a dalo śe do rosolu do kapusti. A posni šicko bulo posni, z maslom śe mohlo jis abo z margarinom. No a vec už śe zrobela kapusta pouňena, tota uš tak bola už jag na perši dzeň. No a večar, pri večeri, ta ocec sebe narichtovau zajdu slami a ta jak dziuka bula, ta madz dala metlu dziuki, abi totu chižu pozamitala. A toto śmece mala viňiz na valal a mala sluchac dze budu psi brechac. U ktorim smeroj. No tak u ktorim smeroj budze pez brechac, ta tam śe dziuka odda. Tak, taka bola prislouka. No tak šo pozamitalam, ta toto śmecom viňesla, ta šak mňe tot pes furd ľem od tich Sobranci brechal. No a vedz už prišľi, prišlam do chiži, no ta śe kuśčok śena položilo na stul, ta kus pasuľki, kus tengerički, kus śemencu, kus pšeňici, zarna. No zarno, to je žito. Jarcu, ousa, a tam śe zakrilo, zakriu śe partok a mac rucila do lavora paru grajcare, ta śe u tim grajcaroj každi poumivau, abi buľi me buľi bohate. A šumňe me śe povicirovaľi, me śe pomodľiľi. No a už me zaśidovaľi gu večeri. A ocec priňis totu vjazanku slami, no ta nam privinčovau śčeśľivi Kračuň, ňe. Ta zavinčovau, povinčovau ta nam, mi mu odzdraukaľi, že Daj bože, no ta totu slamu, jak to dzeci abo už aj veči me sami sebe poroscahovaľi no a uź źme pośidaľi gu tej večeri.

Zemplínske nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedz uś śe davaľi brezi, aľe iśče śpric, kec ja mal takich šternac petnadz roki, no ta co to iśe, i do škoľi me chodľi a už zme za dziučatami popatraľi, ňe, že tota śe bačila, abo tot tej. No a buľi tote starše, ľebo dziuče śe fše skorej vidavalo jak parobok, ke_če žeňel. Malo ośemnadz roki uś śe vidavalo. No ta ked me buľi aj v jednih rokoch, ta tot starši už za ňu chodzil, aľe... Ta už zme tote dakedi mi śpric ľem tote smerečki, išľi do ľesa, bo u nas bulo toho, no ta to už me vipatraľi, jake krajše. No ta to taka śe daz meter dala tota paľica a śe višlo na chižu, tak chto mal už bľachu, abo eterňik, ta na kapurku, uš darmo ten ocec tej znal, že śe na Rusadľe tote sosne zakladaju, mi sośňičku volaľi, to jag i na maja, no tag mi to sosni volaľi. Smerečka. Tag už ochabil totu maštaľeň abo totu drabinu tam gu tomu pujdu, žebi zme mohľi vijs, no a uś śe pribilo na totu kapurku, ľebo to jag išlo śe na Rusadľe do kojscela, no tak śe ohľadaľi, abo co, ta tota ňima maja, totu sosnu ňima, ta hvari, ta co to. Ta tote bo, kec, jag i muj brad bul pri vojsku a mal tam taku, co z ňu uš chodzel, no tag už muśel ja ho zastupidz a mi muśel totu sosnu tam pribidz, bo i haňba bulo, žebi, jaka to za dziuka, že vona ňema sosnu na tim. No a vekšina bulo ľem chižoch, co, hutorim, zo slamu. No ta me višľi na verh, na chižu, bo co nam takim mladim, ta to jag mačka, višol hore totu śtrechu na verh a na, na predok, na predok, jak śčit hore, ta tam śe toto zachpalo. Ňe na kapurku, bo na kapurku śe davalo, ľen kec eterňig bul, aľe inakši śe davalo na verh, žebi to bulo zos uľici vidno, totu sosnu, každi, toho smereka.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ východoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 482.
  2. ↑ slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 481 – 482.
  3. ↑ PALKOVIČ, K.: Slovenské nárečia. Príručka pre terénny výskum. Banská Bystrica: Krajské osvetové stredisko 1981. Citované v: Karpinský 2009
  4. ↑ Atlas slovenského jazyka I, str. 4 citované v: Semjanová 1976
  5. ↑ ŠTOLC, Jozef: Slovenská dialektológia. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1994. Citované v: Karpinský 2009
  6. ↑ ONDRUS, Pavel: Prehľad slovenskej dialektológie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1961. Citované v: Karpinský 2009
  7. ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 82.
  8. ↑ Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.
  9. ↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. 2. dopl. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1958. 631 s. S. 277 – 285.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Východoslovenské_nárečia&oldid=8050828“