Preskočiť na obsah

Jozef Štolc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Štolc
slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský pedagóg
Narodenie24. marec 1908
Hranovnica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie15. júl 1981 (73 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta Viedenskej univerzity
RodičiaMichal Štolc
Mária Štolcová, rod. Grigerová
ManželkaAnna, rod. Ondrejčáková
DetiSvorad Štolc
Elena Marečková-Štolcová

Prof. PhDr. Jozef Štolc, DrSc. (* 24. marec 1908, Hranovnica – † 15. júl 1981, Bratislava) bol slovenský jazykovedec – dialektológ a vysokoškolský pedagóg.[1] Venoval sa výskumu slovenských nárečí, ale aj jazykovej kultúre a jazykovej výchove.[2][3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 24. marca 1908 v Hranovnici na Spiši v rodine kováča Michala Štolca a Márie, rod. Grigerovej.[1] V rokoch 1913 – 1919 navštevoval ľudovú školu v Hranovnici, 1919 – 1920 meštiansku školu v Kežmarku, v rokoch 1920 – 1922 reálne gymnázium v Levoči a 1922 – 1928 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1928 – 1932 absolvoval štúdium slovakistiky a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (v roku 1941 potom PhDr., 1948 doc., 1956 prof., 1969 DrSc.).[1][4] V štúdiu germanistiky pokračoval v rokoch 1932 – 1933 na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity.[3]

V rokoch 1933 – 1940 vyučoval s aprobáciou zo slovanskej a germánskej filológie na reálnych gymnáziách v Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej Vsi a v Bratislave. V rokoch 1940 – 1945 bol pridelený na Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave.[1]

Ešte počas štúdia sa na podnet prof. Václava Vážného, českého jazykovedca pôsobiaceho na Slovensku, začal venovať štúdiu nárečí. Prvé štúdie a neskôr aj doktorskú dizertáciu o spišskom nárečí napísal s využitím nárečových textov a ľudovej slovesnosti z rodného Spiša. Okrem Slovenska realizoval dialektologický výskum aj v Maďarsku (1946) a v Juhoslávii (1947, 1965). V rokoch 1946 – 1951 pôsobil na Slovenskej akadémii vied a umení (SAVÚ) ako vedecký pracovník a neskôr aj riaditeľ Jazykovedného ústavu, prednosta vedeckých ústavov a vedúci kancelárie prezídia.[1][2] Zároveň prednášal historickú a súčasnú slovenskú gramatiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po nedobrovoľnom odchode z akadémie v roku 1951 pôsobil ako redakčný pracovník vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1952 – 1953 ako odborný redaktor Slovenského pedagogického nakladateľstva a v rokoch 1953 – 1954 ako vedecký pracovník Ústavu slovenského jazyka SAV. V rokoch 1954 – 1959 vyučoval historickú gramatiku a dialektológiu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, v rokoch 1960 – 1963 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu pro jazyk český ČSAV v Brne. Od roku 1964 až do odchodu na dôchodok v roku 1976 bol vedúcim vedeckým pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave, kde potom žil aj na dôchodku.[1]

Bol členom redakčných rád časopisov Linguistica Slovaca, Jazykovedný časopis a Slovenská reč.[2][3]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou Annou, rod. Ondrejčákovou mali syna Svorada (* 1939 – † 2023; farmakológ; UK, SAV) a dcéru Elenu, vyd. Marečkovú (* 1943; venovala sa lekárskej terminológii a medicínskej latinčine; Masarykova univerzita v Brne).[1][5][6][7]

Monografie (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Nárečie troch slovenských ostrovov v Maďarsku. Bratislava : SAVaU, 1949. 541 s.
  • Slovenská gramatika. 1. vyd. Martin : Osveta, 1953. 317 s. (spoluatori: Eugen Pauliny, Jozef Ružička)
  • Zapisovanie nárečových prejavov : príručka pre terénny výskum národopisných pracovníkov. Bratislava : SAV, 1961. 63 s.
  • Reč Slovákov v Juhoslávii I : zvuková a gramatická stavba. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 356 s.
  • Atlas slovenského jazyka I. 1. vyd. Bratislava : SAV, 1968. 303 s.
  • Atlas slovenského jazyka II. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 192 s.
  • Slovenská dialektológia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1994. 177 s. ISBN 80-224-0036-X.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g ŠTOLC, Jozef. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-216-7. S. 525 – 527.
  2. ↑ a b c ŠTOLC Jozef. In: DVONČ, Ladislav. Slovenskí jazykovedci : súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1925 – 1975). 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1987. 1387 s. Dostupné online. S. 1096 – 1115.
  3. ↑ a b c ŠTOLC Jozef. In: DVONČ, Ladislav. Slovenskí jazykovedci : súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1997. 698 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0510-8.
  4. ↑ Jozef Štolc. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  5. ↑ Štolc, Svorad, 1939-2023 [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  6. ↑ Osobní stránka doc. PhDr. Elena Marečková, CSc. [online]. Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  7. ↑ Žádost o reakreditaci a rozšíření akreditace bakalářského studijního programu : 5341 R Ošetřovatelství : Elena MAREČKOVÁ [online]. Brno: Masarykova univerzita, [2007], [cit. 2024-02-26]. S. 146. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŠTOLC Jozef. In: DVONČ, Ladislav. Slovenskí jazykovedci : súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1925 – 1975). 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1987. 1387 s. Dostupné online. S. 1096 – 1115.
  • ŠTOLC, Jozef. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. Dostupné online. ISBN 80-7090-216-7. S. 525 – 527.
  • ŠTOLC Jozef. In: DVONČ, Ladislav. Slovenskí jazykovedci : súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1997. 698 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0510-8.
  • ŠTOLC, Svorad; MAREČKOVÁ, Elena. Rodák svojim – rodáci svojmu : spomienkový zborník k 100. výročiu narodenia univ. prof. Jozefa Štolca. 1. vyd. Hranovnica : Obecný úrad, 2008. 142 s. ISBN 978-80-89264-19-3.
  • Jazykovedné štúdie XXVI : História, súčasný stav a perspektívy dialektologického bádania. Ed. Gabriela Múcsková. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2009. 216 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1094-6.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Štolc&oldid=7944939“