Eugen Pauliny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrob Eugena Paulinyho na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Prof. PhDr. Eugen Pauliny, DrSc. (* 13. december 1912 Zvolen – † 19. máj 1983 Bratislava) bol slovenský jazykovedec. Bol pracovníkom Slovenskej akadémie vied a umení a stredoškolským profesorom. Od roku 1945 pôsobil na FF UK v Bratislave. Vydal základné diela slovenskej jazykovedy. Pauliny bol jeden z vedúcich osobností slovenskej jazykovedy po druhej svetovej vojne.[1]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štruktúra slovenského slovesa (1943)
  • Krátka gramatika slovenská (1960,1980)
  • Fonologický vývin slovenčiny (SAV Bratislava 1963)
  • Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy (1964)
  • Slovenská gramatika, spoluautori: J. Ružička, J. Štolc (SPN Bratislava 1968)
  • Dejiny spisovnej slovenčiny I. Od začiatkov až po Ľudovíta Štúra (Bratislava 1971)
  • Slovenská gramatika, spoluautori: E. Pauliny, O. Bachorík (SPN Brat. 1981)
  • Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť (Veda Bratislava 1983)
  • Vývin slovenskej deklinácie (1990)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pauliny, Eugen. In: MISTRÍK, Jozef aj. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. s. 317-318.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]