Eugen Pauliny
Hrob Eugena Paulinyho na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie
Prof. PhDr. Eugen Pauliny, DrSc. (* 13. december 1912 Zvolen – † 19. máj 1983 Bratislava) bol slovenský jazykovedec. Bol pracovníkom Slovenskej akadémie vied a umení a stredoškolským profesorom. Od roku 1945 pôsobil na FF UK v Bratislave. Vydal základné diela slovenskej jazykovedy. Pauliny bol jeden z vedúcich osobností slovenskej jazykovedy po druhej svetovej vojne.[1]
Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]
- Štruktúra slovenského slovesa (1943)
- Krátka gramatika slovenská (1960,1980)
- Fonologický vývin slovenčiny (SAV Bratislava 1963)
- Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy (1964)
- Slovenská gramatika, spoluautori: J. Ružička, J. Štolc (SPN Bratislava 1968)
- Dejiny spisovnej slovenčiny I. Od začiatkov až po Ľudovíta Štúra (Bratislava 1971)
- Slovenská gramatika, spoluautori: E. Pauliny, O. Bachorík (SPN Brat. 1981)
- Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť (Veda Bratislava 1983)
- Vývin slovenskej deklinácie (1990)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pauliny, Eugen. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 317-318.