Nahosemenné rastliny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
nahosemenné rastliny
Pinetum Ter Borgh 1.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gymnospermae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Nahosemenné rastliny alebo nahosemenné[1] (lat. Gymnospermae, [ako oddelenie] Gymnosperm(at)ophyta, [ako pododdelenie] Gymnosperm(at)ophytina; staršie: borovicorasty (Pinophyta, Coniferophyta) v najširšom zmysle) sú veľký taxón (tradične nadoddelenie či oddelenie či pododdelenie) semenných rastlín.

Prirodzenosť taxónu[upraviť | upraviť zdroj]

Do začiatku 21. storočia sa istú dobu väčšinou uvádzalo, že nahosemenné rastliny nie sú monofyletický taxón (ale sú buď parafyletický alebo polyfyletický, a teda neprirodzený, taxón) a vo viacerých systémoch sa preto dokonca namiesto nahosemenných rastlín uvádzali len ich jednotlivé časti (oddelenia) ako samostatné taxóny. Novšie sa ale uvádza, že ide o monofyletický taxón.

Znaky nahosemmených rastlín[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovacie orgány nahosemenných rastlín vznikli evolučnou premenou listov a rozlišujeme ich na samčie (mikrosporofyly) a samičie (megasporofyly).

Mikrosporofyly (tyčinky) nahosemenných rastlín sú zoskupené do šištíc (strobily) a môžeme ich považovať za jednopohlavný kvet. Tyčinky sa skladajú z nitky a mikrosporangia (peľnice). Z peľnice sa uvoľňujú mikrospóry (t. j. peľ).

Makrosporofyly sa skladajú zo sterilných šupín, ktoré môžu byť rozlíšené na podporné a semenné. Megaspórou je vajíčko (ovulum), ktoré je v čase zrelosti viacbunkové. Skladá sa z vlastnej vajcovej bunky (oosféra), pomocných buniek (archegóniá) a vyživovacieho pletiva (primárny endosperm).

Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné".

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičný systém / systém používaný v tejto wikipédii[upraviť | upraviť zdroj]

nahosemenné rastliny (=borovicorasty v širšom zmysle):

  • oddelenie †lyginodendrorasty / semenné paprade (Lyginodendrophyta)
  • niekoľko vyhynutých radov (napr. †bernetiotvaré (Bernettiales) )
  • oddelenie cykasorasty (Cycadophyta)
  • oddelenie †benetitorasty (Bennettitophyta / Cycadeoideophyta) - niekedy zaraďované ako súčasť cykasorastov
  • borovicorasty v užšom zmysle:
  • oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) - novšie často zaraďované dovnútra (prípadne vedľa) borovicorastov alebo ako sesterská skupina všetkých semenných rastlín, tradične zaraďované niekde vedľa benetitorastov

Pozri aj sčasti podrobnejšiu verziu uvedenú v článku borovicorasty.

Systém podľa Mičieta et al. 2018[upraviť | upraviť zdroj]

nahosemenné rastliny (Gymnospermae) [ide o vetvu triedy semenné rastliny (Spermatopsida)][2]:

Poznámky:

-To, čo sa v tomto systéme označuje všeobecným označením „vetva“ je v skutočnosti (teda formálne a u iných autorov) podtrieda (lebo koncovka –idae je koncovka podtriedy); iba „vetva“ Coniferae je u iných autorov (väčšinou) trieda.
-Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom má u iných autorov názov Phyllospermae. Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom má u iných autorov názov Stachyspermae. [3]
-O hlavných použitých zdrojoch svojho systému autori uvádzajú najmä toto: „Fylogenetický systém recentných...nahosemenných rastlín je adaptovaný podľa ...autorov Christenhusz et al. (2011a...), s niekoľkými úpravami podľa autorov Lu et al. (2014) a Wu, Chaw (2014)“...„Stále [sa] presadzuje ustálená koncepcia, ktorá považuje nahosemenné rastliny za parafyletickú skupinu (Kenrick, Crane 1997; Novikoff, Barabasz-Krasny 2015; Pelletier 2016)….[Systémy s parafyletickými nahosemennými rastlinami však] nemožno akceptovať po zverejnení najnovších molekulárnych poznatkov (Lu et al. 2014; Wu, Chaw 2014), ktoré uvádzajú krytosemenné rastliny...a nahosemenné rastliny...ako dve monofyletické vetvy. Preto sme sa vrátili k pôvodnej koncepcii (Kräusel, Weyland 1929; Alvin et al. 1967), ktorá považuje skupinu Gymnospermophyta ...za monofyletickú. Klasifikáciu vyhynutých radov a tried sme prevzali od Anderson et al. (2007) a systematické postavenie jednotlivých tried (vetiev) podľa koncepcií autorov Sahni (1920), Sporne (1965) a Bierhorst (1971).“ (k poslednej vete porovnaj aj napr. [4])

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001
  2. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6.
  3. Objective Botany. [s.l.] : Krishna Prakashan Media. 1436 s. Dostupné online.
  4. Chhaya Biswas, B. M. Johri. The Gymnosperms. 1997 S. 20, 21 [1]