Považská lesná železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Považská lesná železnica
Liptovský Hrádok – stanička lesnej železnice
Liptovský Hrádok – stanička lesnej železnice
Základné informácie
PrevádzkovateľMúzeum liptovskej dediny
Dĺžka42,02 km
Otvorenie22. októbra 1916
(102 rokov a 303 dní)
Ukončenie prevádzky31. decembra 1972
(46 rokov a 233 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Max. rýchlosť15 km/h
Priebeh trate
Straight track
smer L. Mikuláš
Unknown route-map component "exKBHFa" Straight track
st. Liptovský Hrádok
Unknown route-map component "exhKRZWae" Straight track
rieka Váh
Unknown route-map component "exBUE" Straight track
priecestie
Unknown route-map component "exSBRÜCKE" Straight track
podjazd cesty
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr" Straight track
odbočka Malužiná
Unknown route-map component "xKRZ" Unknown route-map component "ABZgr"
priecestie vlečky
Unknown route-map component "exhKRZWae" Straight track
rieka Boca
Unknown route-map component "exBHF" Straight track
st. K. Lehota
Unknown route-map component "exSTR" Unknown route-map component "KRWl"
smer Štrba
Unknown route-map component "exhKRZWae"
rieka Čierny Váh
Unknown route-map component "exBUE"
priecestie
Unknown route-map component "exBUE"
priecestie
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr"
odbočka Svarínska d.
Unknown route-map component "exSTR" Unknown route-map component "exBHF"
st. Svarín
Unknown route-map component "exhKRZWae"
rieka Čierny Váh
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr"
odbočka Nižný Chmelinec.
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr"
odbočka Vyšný Chmelinec
Unknown route-map component "exBHF"
st. Čierny Váh
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr"
odbočka na Ipolticu.
Unknown route-map component "exABZgl" Unknown route-map component "exSTR"
odbočka na Dikulu
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr"
odbočka Benkovo
Unknown route-map component "exBHF"
36.083 km Liptovská Teplička
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "exABZgr"
odbočka do Depa
Unknown route-map component "exWBRÜCKE2"
Biely potok
Unknown route-map component "exABZgl" Unknown route-map component "exSTR+r"
odbočka
Unknown route-map component "exSTR" Unknown route-map component "exKBHFe"
Rovienky – Zátureň 1941
Unknown route-map component "exKBHFe"
42.02 km Stanikovo 1937
Stanica lesnej železnice v osade Čierny Váh, v súčasnosti múzeum PLŽ

Považská lesná železnica (skratka PLŽ) je bývalá lesná železnica v údolí Čierneho Váhu a súčasný depozitár vozidiel v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.

Lesná železnica 1912 – 1972[upraviť | upraviť zdroj]

V údolí Liptova boli veľké hlboké lesy, preto sa začalo uvažovať o ich využití. Prvé zmienky sú o splavovaní dreva po Čiernom Váhu. Tento spôsob bol zdĺhavý a fyzicky náročný. Mnoho dreva sa vtedy poškodilo. Preto sa v roku 1912 rozhodlo o výstavbe lesnej železnice s rozchodom 760 mm.[1]

Hlavná trať viedla z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku do Staníkova s dĺžkou 40 km. Boli postavené odbočky Benkovo, Ipoltica, Svarín, Vyšný Chmelianec a Liptovská Teplička. Po dokončení mala trať až 109,64 km. Bola to 2. najdlhšia lesná železnica na Slovensku po Vychylovke. Prevádzka začala v roku 1921, podľa niektorých zdrojov už v roku 1916, tento údaj sa spomína viackrát, takže je pravdepodobne pravdivejší. V ďalších rokoch sa budovali ďalšie odbočky Dikula, Malužiná, Nižný Chmelianec, posledná bola v roku 1941 odbočka Rovienky – Zátureň.[1]

Park vozidiel[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava bola od začiatku prevádzky zabezpečovaná parnými rušňami čísel 2 a 3. Potom boli nakúpené motorové rušne Rába. Na dopravu osôb bol určený vozeň Ca/u 1. Na nákladnú dopravu to boli dva služobné vozne Da/u 1 a 2 a niekoľko vozňov Pa/u. Vozňový park je dnes celý v Pribyline.

Koniec železnice[upraviť | upraviť zdroj]

Lesná železnica nemohla konkurovať narastajúcemu automobilizmu, od roku 1960 sa pravidelne rušili odbočky kvôli nerentabilnosti, všetko zavŕšil 31. december 1972, kedy bola celá železnica zrušená.[1] Jej správcovia sa snažili ju obnoviť, ale žiaľ sa to nepodarilo celá trať bola rozobratá a prevezená do Pribyliny a do Čierneho Balogu

Historická železnica 1972 – 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení prevádzky bol celý park vozidiel deponovaný v depe Liptovský Hrádok.

Bola nádej, že by mohla byť aspoň časť železnice zachovaná, exponáty aj trať sú v prevádzkyschopnom stave. Celý park vozidiel prevzala pamiatková správa a potom vyhlásila za kultúrnu pamiatku časť hlavnej trate Liptovský HrádokSvarín. Uvažovalo sa o vybudovaní lesného múzea, nakoniec sa od toho upustilo.

Park vozidiel bol deponovaný v autodielni a vďaka bývalým zamestnancom PLŽ, brigádnikom a ďalším sa podarilo prerobiť objekt na depo pre vozidlá, pred objektom bolo umiestnené koľajisko.

Celý majetok PLŽ prevzalo Múzeum v Liptovskom Hrádku a časť exponátu zapožičala Historická lesná úvraťová železnica (kysucko-oravská). Tieto exponáty sú tu dodnes. Prevádzkyschopné rušne sú však väčšinou v MLD Pribylina.

Po roku 1989 začali práce na obnove trate, boli organizované tábory Stromu života. V depe prebiehali dni otvorených dverí, konali sa pochody po trati, opravoval sa vozidlový park. V roku 1993 bol uskutočnený posledný tábor Stromu života; na železnici zostala iba malá skupina nadšencov. Napriek novému vozidlu na posun boli snahy o uvedenie trate do prevádzky opäť neúspešné.

Naposledy bol projekt na obnovu trate predložený v roku 1998, boli postavené nové vozne, dni otvorených dverí, no nádej na obnovu stále klesala.

Kvôli nezáujmu bola železnica rozkradnutá, budovy zničené, depo v dezolátnom stave; nakoniec sa rozhodlo exponáty presťahovať. Trať Liptovský HrádokSvarín definitívne zanikla.

Nové prostredie Pribylina od roku 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Kvôli dezolátnemu stavu trate do Svarína bolo rozhodnuté o presťahovaní celého parku vozidiel a koľajníc do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

V múzeu bola vystavená odstavná koľaj na exponáty, pre železnicu sa pripravovalo nové pôsobisko. Ako priestory pre budúce depo poslúžili haly, ktoré boli postavené pri výstavbe skanzenu.

Medzi novembrom 2001 a aprílom 2002 boli všetky exponáty prevezené do Pribyliny, depo a koľajisko v Liptovskom Hrádku bolo zrušené.

V súčasnosti (2018) sú exponáty v depozite, prípadne vystavené v hale alebo v koľajisku.

Výstavba trate[upraviť | upraviť zdroj]

V múzeu bol vypracovaný projekt na výstavbu trate múzeom Liptovskej dediny na parkovisko, bol rozdelený na tri etapy:

  1. etapa – Depo – Kostol
  2. etapa – Kostol – Parkovisko
  3. etapa – Depo – Ukončenie v ústí Račkovej doliny

Výstavba približne kilometrového úseku Depo – Kostol (1. etapa) bola zrealizovaná v lete 2018.[2] Úsek bol pre verejnosť slávnostne otvorený 24. októbra 2018 s pravidelnou premávkou od sezóny 2019.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c História PLŽ v rokoch 1912-1972 [online]. Liptovský Hrádok : Spoločnosť pri Považskej lesnej železnici, [cit. 2018-06-20]. Dostupné online.
  2. STANČÍKOVÁ, Ľubica. V Liptove sa začína výstavba železnice. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-09. Dostupné online [cit. 2018-05-09]. ISSN 1335-4418.
  3. Slávnostné otvorenie zmodernizovanej Považskej lesnej lesnej železničky 24. 10. 2018 [online]. Ružomberok : Liptovské múzeum, 2018-10-25, [cit. 2019-01-23]. Dostupné online.
  4. TASR. V Pribyline obnovili lesnú železničku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-10-25. Dostupné online [cit. 2019-01-23]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BIZUB, František. Považská lesná železnica. 1. vyd. Banská Bystrica : Lesy SR, 2012. 181 s. Dostupné online. ISBN 978-80-971070-0-0.
  • MARUŠIAK, Juraj: Železnička v doline Čierneho Váhu. In: Historická revue, roč. IV., 1993, č. 2, s. 32.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 49°00′42″S 19°50′21″V / 49,011553°S 19,839163°V / 49.011553; 19.839163