Železničná trať Kúty – Trnava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kúty – Trnava
Základné informácie
Číslo trate 116
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 67,463 km
Parametre trate
Rozchod 1435 mm
Počet koľají 1
Napájacia sústava 25 kV 50 Hz
  v úseku v celom úseku
Max. rýchlosť 80 km/h
Priebeh trate
Straight track
smer Břeclav
Junction from left
smer Skalica
Interchange on track
50,898 Kúty
Junction to right
smer Bratislava
Unknown route-map component "KMW"
50,076
67,452
zmena staničenia
Stop on track
65,005 Kuklov
Station on track
59,395 Šaštín-Stráže
Stop on track
55,357 Borský Mikuláš
Stop on track
49,785 Šajdíkove Humence
Station on track
44,212 Senica
Interchange on track
34,971 Jablonica
Junction to left
smer Brezová pod Bradlom
Stop on track
33,100 Cerová - Lieskové
Track change
29,326 výhybňa Dúbrava
Enter tunnel
28,068 Jablonický tunel (900 m)
Exit tunnel
27,168
Stop on track
24,775 Buková
Station on track
21,171 Smolenice
Stop on track
18,620 Bíňovce
Station on track
14,667 Boleráz
Stop on track
12,296 Klčovany
Station on track
9,002 Šelpice
Small non-passenger station on track
4,743 Nemčanka nákladná stanica
Stop on track
4,200 Trnava predmestie
Unknown route-map component "KMW"
0,574
44,902
zmena staničenia
Unknown route-map component "INTACC"
46,290 Trnava
Junction to right
smer Sereď
Straight track
smer Žilina

Železničná trať Kúty – Trnava (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 116) je elektrifikovaná jednokoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Kúty a Trnavu. Prepája trate 110 (Bratislava – Břeclav) a 120 (Bratislava – Žilina).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Železničné spojenie Kútov a Trnavy prvýkrát verejne prezentoval senický rodák Viliam Pauliny-Tóth, poslanec uhorského snemu v roku 1871. Vo svojom návrhu výstavby železníc počítal i s traťou spájajúcou Šahy - Levice - Nitru - Hlohovec - Holíč a Hodonín. Po dlhých rokoch bolo koncom 19. storočia rozhodnuté o výstavbe trate Nitra - Leopoldov - Trnava - Kúty - Břeclav.

Trať bola rozdelená na 2 úseky: Lužianky - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty. Vytvárala spojenie Ponitria, Považia a krajinskej hranice s napojením na Severnú dráhu cisára Ferdinanda s dĺžkou 111,7 km. (O úseku Leopoldov - Lužianky viac v článku o trati Leopoldov – Kozárovce.)

Otváranie úsekov[upraviť | upraviť zdroj]

Železnica prechádza rovinou i horským terénom Malých Karpát a bolo nutné vykonať množstvo zemných prác. Najzložitejší úsek priesmykom pohoria medzi Smolenicami a Jablonicou je vedený 900 m dlhým tunelom, najväčší násyp má 20,2 m a zárez 16,4 m. Celkovo bolo potrebné vybudovať 212 stavieb v celkovej dĺžke 791 m.

Počas druhej svetovej vojny bola trať i tunel poškodená ustupujúcou nemeckou armádou a boli nutné rozsiahle opravy. Sprejazdnená bola už v máji 1945 a opravy prebiehali až do roku 1947, kedy sa dokončili práce na tuneli.

Elektrifikácia trate prebiehala v dvoch etapách:

Stanice na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia trate a staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Budova stanice Senica bola po rekonštrukcii skolaudovaná v apríli 2013. Postavená bola v roku 1897 a rekonštruovaná v rokoch 1967 a 1968.[1] V roku 2013 v stanici prebieha rekonštrukcia koľají 1, 2 a 3 a nástupíšť 1 a 2. Rekonštrukcia umožní bezbariérový prístup cestujúcich, nainštaluje vodiace prvky pre nevidiacich a zvýši dĺžku koľají. Zároveň bude vymenený koľajový spodok, zvršok a koľajové polia. Upravené bude tiež trakčné vedenie, káblové rozvody, osvetlenie a ďalšie súčasti stanice. Novoinštalované budú tiež „informačné a oznamovacie prvky pre cestujúcu verejnosť“. Predpokladané náklady na stavbu sú 2 mil. €, termín ukončenia je december 2013.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b SOCHOROVÁ, Ingrid. V Senici opravujú koľaje a stavajú nové nástupištia [online]. Petit Press, 10.06.2013, [cit. 2013-07-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]



Súradnice: 48°39′46″S 17°20′21″V / 48,662757°S 17,339258°V / 48.662757; 17.339258