Lesná železnica Katarínka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lesná železnica Katarínka
Źeleznica Katarínka 01.jpg
Základné informácie
Prevádzkovateľdobrovoľníci
Dĺžka200 m
Parametre trate
Rozchod600 mm
Počet koľají1

Lesná železnica Katarínka (LŽK) je úzkorozchodná železnica, nachádzajúca sa blízko obce Naháč v katastri obce Dechtice, v susedstve areálu kláštora Katarínka.

Tvorí ju krátky úsek železnice s rozhodom 600 mm, ktorý nesie odkaz Malokarpatskej lesnej železnice, ktorá tvorila rozsiahly systém úzkorozchodných priemyselných železníc v regióne Smoleníc a Dobrej Vody. Tie vznikli z potreby dopravy dreva z lesov v okolí do chemickej fabriky na výrobu octanu vápenatého, kyseliny octovej a acetónu. Lesy v okolí boli majetkom grófa Jozefa Pálffyho (1853 – 1920), ktorý dal chemickú fabriku (dnešný Chemolak) postaviť spolu s pílami v okolí, s cieľom zhodnotiť bohatstvo okolitých lesov. Lesná železnička bola zrušená v rokoch 1964 – 1966. História LŽK sa začína písať od roku 1997, kedy skupina nadšencov v blízkosti grófskej hájovne spojazdnila niekoľko metrov koľajníc.

História LŽK[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1997 – začiatky LŽK inšpirované pamätníkom pána Rendeka, ktorým sa inšpirovali Ján Dalák, Ing. Ivan Ružek a Róbert Ružek[1]
  • 1998 – získanie štyroch trojmetrových koľajníc od pána Ing. Zemana zo Smoleníc
  • 1999 – predĺženie koľaje položením oblúka
  • 2000 – 2002 – predĺženie trati o 20 m čím vzniklo železničné priecestie
  • 2002 – vybudovanie železničného mostu zachráneného zo Smolenickej drážky
  • 2003 – položenie prvej výhybky
  • 2004 – zakúpenie nepojazdnej banskej lokomotívy BND-30 z bane Dolina
  • 2005 – predĺženie trati o úsek odbočky do mašinhausu a osadenie druhej výhybky
  • 2006 – 2007 – dokončenie opravy lokomotívy, svojpomocná generálka motora a údržba karosérie
  • 2007 – založenie Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska za účelom získavania financií a dostať sa do povedomia verejnosti
  • 2008 – získanie 3 plošinových vagónov, objav nákladného vagónu a jeho zrenovovanie v novembri
  • 2008 – prevezenie lokomotívy a jej posadenie na koľajisko a zahájenie skúšobnej prevádzky
  • 2010 – začiatok výstavby nového depa
  • 2013 – nové depo je dokončené a dĺžka koľajníc je 200 m
  • plánované spojazdnenie trate v celkovej dĺžke 1,2 km

História Malokarpatských lesných železníc[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1880 – 1883 výstavba chemického závodu pri Horných Orešanoch v údolí Majdanu grófom Jozefom Pálffym. Surovinou v nej bolo drevo z priľahlých lesov Malých Karpát. Na jeho zvoz bola stavaná uzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm s animálnou – konskou trakciou. Bola stavaná tak, aby doprava naložených vagónov bola zabezpečovaná samospádom a zotrvačnosťou do protisvahov a prázdne vagóny do miesta ťažby dopravovali kone. V prudkých svahoch bolo potrebné brzdiť a protisvahy prekonávali vagóny zotrvačnosťou. Nedostatky zotrvačnosti v dolinách sa podujal odstrániť robotník Tomáš Štibraný (zomrel 1932).[2] Tento systém mal celkom vyše 40 km tratí a zanikol po druhej svetovej vojne. Okrem malých dočasných tratí mala tieto hlavné úseky:
    • od závodu k Hornej Parine, cez Starú Bohatú a Nové Domy ku Klo­koču (14 km), s odbočkou pri hájovni Stará Bohatá na Pre­hyb, cez Dlhý vrch, Polomy a Mesačnú k hájovni Kolovrátok končiacu na rozhraní chotárov DoľanySološnica (8 km)
    • z Majdánu na Uhlište, Polámané, pod Veterlín a až pod Záruby (14 km), s odbočkami do doliny Kamenné mlieko do Vydatej (5 km) a do doliny Zabité.
    • (údajne) dve odbočky zo závodu na Rybnikárku a na pílu s dĺž­kou asi 6 km
  • 1897 a 1898 vybudovanie a otvorenie železnice Trnava – Kúty umožnilo rozvoj výroby a dopravu výrobkov k spotrebiteľom, čo vyvolalo výstavbu úskorozchodnej železnice s rozchodom 600 mm, využívajúcej na ťahanie vagónov rušne.
  • 1899 je postavená trať z továrne na stanicu v dĺžke 10 km, s výhybňou Drušplac pri Smoleniciach
  • 1901 – 1903 je trať natiahnutá až na Dobrú Vodu v dĺžke 22 km k novovybudovanému závodu s rovnakou výrobou. Trať mala tri výhybne: Švajčiarka pri Naháči, Katarínka a Planinka.
  • 1917 stavba pokračovania trate zo závodu v Majdáne cez Dolnú Parinu a Po­raj v chotári Horných Orešian, ktorá bola dokončená v roku 1920. Postavené boli aj trate z Dobrej Vody do Širokej, Lukáčkového jarku a Mlyna.
  • počas nemeckého riadenia fabriky v čase II. svetovej vojny bola trať predĺžená na Huty a Kolovrátok.
  • 1960 – 1961 sa železnica likviduje. V tom čase je dĺžka trate úzkokoľajky spo­lu s koľajami v závode, skladoch a výhybniach okolo 70 km.

Strojový park[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa väčšiny zdrojov mal strojový park úzkorozchodnej železnice 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 dreziny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov.[3]

  • parné lokomotívy Goliath a Ludko boli štvornápravové
  • parné lokomotívy Republika, Pavlína, Lucia a Mena boli trojnápravové

Parná lokomotíva Republika stála do roku 1988 ako pomník dráhy v bývalom chemickom závode na priestranstve pred závodným klubom. Potom sa nachádzala na Štiavničke pri Hronci ako exponát múzea ČHŽ, v roku 1999 bola odpredaná súkromnej osobe a nachádzala sa v roku 2005 na súkromnom pozemku v Marianke[4] a v roku 2007 ju Klub ochrany technických pamiatok navrhol na vyhlásenie za NKP.[5]

  • Technické údaje parnej lokomotívy Republika, jedinej známej zachovanej lokomotívy z technického parku MLŽ
    • Výrobca: Bretfield a Daňek
    • Typ: RIIIc/600 mm
    • Usporiadanie: Cn2t(?Ct6)
    • Rok výroby: 1919
    • Výrobné číslo: 166
    • Rozchod: 600 mm
    • Výkon: 40 kW
    • Služobná hmotnosť lokomotívy: 10 t
    • Popis: trojnápravová úzkorozchodná lokomotíva tendrovka, vonkajší rozvod Heusinger
  • Strojový park LŽK
    • Danka banská dieselová lokomotíva BND 30, vyrobená roku 1973 v Hliníku nad Hronom[6], získaná z Bane Dolina vo Veľkom Krtíši
    • 3 nákladné vozne
    • 1 osobný vozeň

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lesná železnica Katarínka (leták) [online]. vlaky.net, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
  2. JASTRABÍK, Štefan. O zaniknutej úzkokoľajke v Malých Karpatoch. Krásy Slovenska (Bratislava), október 1981, roč. LVIII, čís. 10. Dostupné online [cit. 2016-05-14].
  3. Po stopách stratenej lesnej železnice v Malých Karpatoch – Dopravné prostriedky, vybavenie trate [online]. zskosariska.sk, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
  4. Kauza ČHŽ [online]. zeleznicny.net, [cit. 2016-05-14]. (zoznam odpredaných a zapožičaných vozidiel ČHZ). Dostupné online.
  5. Návrhy KOTP na vyhlásenie vecí za “Národnú kultúrnu pamiatku” [online]. Klub ochrany technických pamiatok, 2007-09-05, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
  6. MARTINKOVIČOVÁ, Katka. Lesná železnica Katarínka. Železničný semafor (Bratislava), august 2013, roč. XXIII, čís. 8, s. 15. Dostupné online [cit. 2016-05-14].

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HAVIAR, Tomáš. Malokarpatské úzkorozchodné železnice na panstvách Pálfiovcov. Čadca : Kysucké múzeum, 2013. 238 s. ISBN 978-80-970780-4-1.
  • ENGLER, Marko. Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody. 2. preprac. a dopl. vyd. Trnava : KON-PRESS, 2017. 440 s. ISBN 978-80-85413-96-0.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°33′17″S 17°32′17″V / 48,554755°S 17,538074°V / 48.554755; 17.538074