Železničná trať Ružomberok – Korytnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ružomberok – Korytnica
Základné informácie
Číslo tratezrušená (predtým 870)
PrevádzkovateľČSD
Dĺžka23,564 km
Otvorenie5. jún 1908
(110 rokov a 164 dní)
Zrušenie28. september 1974
(44 rokov a 49 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Napájacia sústavaneelektrifikovaná
Max. sklon2%
Max. rýchlosť40 km/h
Priebeh trate
Station on track
0,000 Ružomberok
Bridge over water
Váh
Unknown route-map component "SKRZ-G2u"
Cesta I/18
Stop on track
2,266 Ružomberok malá stanica
Unknown route-map component "ENDExe"
3,502 koniec trate
Unknown route-map component "exWBRÜCKE"
Revúca
Unknown route-map component "exWBRÜCKE"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
5,427 Ružomberok- Biely Potok
Unknown route-map component "exHST"
6,652 Trlenská dolina
Unknown route-map component "exHST"
7,976 Ružomberok- Jazierce
Unknown route-map component "exBUE"
Cesta I/59
Unknown route-map component "exBUE"
Cesta I/59
Unknown route-map component "exHST"
11,420 Ružomberok- Podsuchá
Unknown route-map component "exWBRÜCKE"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
15,279 Liptovská Osada
Unknown route-map component "exWBRÜCKE"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
16,436 Liptovská Osada- obec
Unknown route-map component "exWBRÜCKE"
Revúca
Unknown route-map component "exHST"
20,549 Liptovská Osada- Patočiny
Unknown route-map component "exBUE"
Cesta I/59
Unknown route-map component "exKBHFe"
23,467 Korytnica-kúpele

Železničná trať Ružomberok – Korytnica spájala v rokoch 1908 až 1974 mesto Ružomberok s nízkotatranskými kúpeľmi Korytnica.

Plány a projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Liptova sa od začiatku rozvoja železničnej dopravy na území Slovenska snažili o priame železničné spojenie Liptova so stredným a južným Slovenskom. Roku 1869 sa usilovali predstavitelia Liptovskej župy a mesta Ružomberka o to, aby uhorská severná železnica viedla z Lučenca cez Banskú Bystricu do Ružomberka. Magistrát mesta Ružomberok sa v apríli 1869 uzniesol, že poskytne na túto stavbu stavebné pozemky a stavebný materiál. Prípoj ku Košicko-bohumínskej železnici však postavili cez Turiec. Trať Zvolen — Vrútky otvorili v auguste 1872. Koncom minulého storočia sa stala predmetom úvah, ale aj konkrétnych plánov, výstavba železnice z Banskej Bystrice do Ružomberka. Uvažovalo sa aj o železničnom spojení Ružomberka s Dolným Kubínom. V polovici dvadsiatych rokov je opäť na pretrase stavba železnice Banská Bystrice - Ružomberok. Podľa pôvodných plánov mala merať až 66km. Roku 1927 intervenovali zástupcovia Banskej Bystrice, Ružomberka a Dolného Kubína a poslanci zo Slovenska u vlády, aby sa postavila železnica z Banskej Bystrice do Ružomberka a odtiaľ do Dolného Kubína. V rokoch 1943 a 1944 sa opäť ozývajú hlasy za postavenie tejto železnice. Kvôli vojne sa však tento projekt nerealizoval. A v období socializmu už tento projekt nebol na programe dňa.

Výstavba železnice[upraviť | upraviť zdroj]

Už roku 1898 sa uvažovalo využiť stavebné plány železnice Banská Bystrica - Ružomberok na postavenie železnice Ružomberok - Korytnica. Roku 1906 bola založená akciová spoločnosť Miestna železnica Ružomberok - Korytnica iniciátormi projektu boli Korytnický lekár Dr. Jozef Ormay a železničiar Štefan Angyal. Stanovy akciovej spoločnosti boli schválené 12.decembra 1906. Jej cieľom bolo postaviť železnicu na prepravu dreva a na osobnú dopravu pre prepravu kúpeľných hostí do kúpeľov v Korytnici. Pôvodný projekt s normálnym rozchodom (1435 mm) sa napokon nerealizoval. Schválený bol nakoniec variant s úzkym rozchodom (760 mm). Tento fakt však znamenal súdny proces mesta Ružomberok s vládou Budapešti, ktorá musela vrátiť subvencie, ktoré mesto prispelo na normálny rozchod.

Oproti pôvodnému plánu bol spoločnosťou Mandel a Révész realizovaný len 23,564 km dlhý úsek z Ružomberka údolím riečky Revúcej a Korytnickou dolinou do kúpeľov Korytnica. Otvorenie Miestnej železnice Ružomberok – Korytnica bolo 5. júna 1908. Spočiatku bola prevádzkovaná Košicko-bohumínskou železnicou, od roku 1921 Česko-slovenskými dráhami. Posledným dňom prevádzky bol 28. september 1974 a následne bola unikátna trať vrátane zvršku zlikvidovaná, aby ustúpila rozvíjajúcej sa automobilovej doprave.

Zastávky na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Trať mala 9 zastávok a dĺžku 24 km.

Stanice a zastávky na trati:

(posledný názov / km poloha / pôvodný názov):

  • Ružomberok = km 0,000 / Ružomberok
  • 1. Ružomberok malá stanica = km 2,266 / Ružomberok papiereň
  • 2. Ružomberok-Biely Potok = km 5,427 / Biely Potok
  • 3. Ružomberok-Trlenská = km 6,652 / Trlenská dolina
  • 4. Ružomberok-Jazierce = km 7,976 / Biely Potok papiereň
  • 5. Ružomberok-Podsuchá = km 11,420 / Somsichov prameň
  • 6. Liptovská Osada = km 15,279 / Osadianska píla
  • 7. Liptovská Osada obec = km 16,436 / Osada obec
  • 8. Liptovská Osada-Patočiny = km 20,549 / Patočinská dolina
  • 9. Korytnica kúpele = km 23,467 / Korytnica kúpele

Lokomotívy a vagóny[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvá dodávala tri lokomotívy typu 51 pre železnicu budapeštianska fabrika MÁVAG. Počas prvej svetovej vojny boli premiestnené k Heeresfeldbahn a slúžili na trati Gardena Fleimstalbahn a vojenskú prepravu na Predných Dolomitoch. Po roku 1918 ostali lokomotívy v talianskom Tirolsku. Talianske štátne dráhy ich neskôr umiestnili na miestnu železničnú trať Mori – Arco – Riva v Trentine.

Prevádzka bola dočasne zachovaná vďaka lokomotívam z Borzsatalskej dráhy (dnes Ukrajina). Neskôr prišli lokomotívy triedy kkStB – rady U, ktoré boli na trati používané až do roku 1959. Od päťdesiatych rokov Česko-slovenské štátne dráhy jazdili na trati s dieslovými lokomotívami radu T47.0. Pre osobnú prepravu bolo nakúpených 10 nových vagónov typu Balm/u od ČKD Tatra. Po zrušení trate boli premiestnené do Jindřichovho Hradca, pre JHMD kde jazdia dodnes. Pôvodná parná lokomotíva U37 006 je ako pamätník umiestnená v parku pred železničnou stanicou v Ružomberku.

Snahy o obnovu trate[upraviť | upraviť zdroj]

Zrušenie trate v roku 1974 prinieslo vlnu nespokojnosti miestnych obyvateľov aj návštevníkov kúpeľov Korytnica. Po roku 1989 bolo niekoľko snáh zo strany mesta Ružomberok, miestneho občianskeho združenia a nadšencov trať obnoviť. V súvislosti s kandidatúrou na olympijské hry v roku 2002 na Slovensku, sa myšlienkou výstavby dopravného systému v Revúckom Podolí zaoberali aj ŽSR. Jednou z alternatív bola električka podobne ako vo Vysokých Tatrách. Posledná myšlienka obnovy pochádza z roku 2012.

V novembri na Svätú Katarínu 2017 bol po vyše 40 rokoch miestnymi nadšencami vypravený osobný vlak M131 "Hurvínek" na vyše 2 km trase Ružomberok – Ružomberok malá stanica. V roku 2018 sa čiastočne obnovila prevádzka na existujúcej 3,1km trati zo stanice Ružomberok – Ružomberok malá stanica – Zápalkáreň pre letnú víkendovú dopravu konvenčným motorákom, s dreveným vozňom pre bicykle. [1].

V prvej letnej sezóne 2018 Korýtko prepravilo spolu 7100 ľudí. Z toho v letnej sezóne 5600 cestujúcich a na mimoriadnej jazde 9.6.2018 na Korýtkofeste ďalších 1500 cestujúcich.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]



Súradnice: 48°59′18″S 19°16′50″V / 48,988222°S 19,280491°V / 48.988222; 19.280491