Turčianska župa (Uhorsko)
| Turčianska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko | |
| Sídlo župy | Turčiansky sv. Martin | |
| Rozloha | 1 123 km² | |
| Obyvateľstvo | 55 703 (1910) [1] | |
| - | 45 933 (1880) [2] | |
| Hustota | 49,6 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 69,0 % Nemci 19,7 % Maďari 10,0 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 2,32 % Nemci 19,57 % Slováci 73,91 % Rumuni 0,01 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,01 % Ostatní 0,4 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Evanjelické a.v. 49,6 % Rímskokatolícke 46,0 % Židovské 3,6 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Turóc County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Turčianska župa resp. Turčianska stolica (iný názov: Turiec, staršie Turčanská stolica; po latinsky: Comitatus Thuroc(z)iensis alebo Thurocium, po nemecky: Komitat Turz/Turzer Gespanschaft alebo Turz, po maďarsky: Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc (vármegye)) bola župa resp. stolice v Uhorsku.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Turčianska stolica susedila s Oravskou, Trenčianskou, Liptovskou, Nitrianskou a Zvolenskou stolicou. Zaberá územie Turčianskej kotliny, ktorá je vklinená medzi pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Krajom preteká rieka Turiec, ktorá sa vlieva pri Vrútkach do Váhu. Rozloha Turčianskej župy v r. 1910 bola 1 123 km².
Centrum
[upraviť | upraviť zdroj]Centrom stolice bol pôvodne hrad Sklabiňa, stoličné zasadnutia však prebiehali v Turčianskom sv. Martine (dnes: Martin), ktorý sa neskôr (1772) stal aj správnym centrom stolice.[5]
Rody vládnucich županov
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1535 zastávali úrad hlavného turčianskeho župana dedične šľachtici z rodu Révaiov (Révay), najbohatšieho a najvplyvnejšieho rodu.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie doklady osídlenia Turca sú nálezy z jaskýň Mažarná a Na Vyhni z obdobia 2750 – 2250 pred Kr. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1350 – 700 pred Kr.) obýval skoro celý Turiec ľud lužickej kultúry. V období 3. storočia pred Kr. až po 2. storočie po Kr. obýva Turiec ľud púchovskej kultúry.
Slovania prišli do Turca asi až v 7. storočí. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia už bolo toto územie relatívne husto obývané, čo dokazujú archeologické vykopávky v Blatnici, Malom Čepčíne, Žabokrekoch. V 9. storočí bolo centrálnym hradiskom Vyšehrad na hranici medzi Turcom a hornou Nitrou. Odtiaľto bol ovládaný nielen Turiec, ale aj veľká časť horného Ponitria. Z tohoto obdobia asi pochádzajú aj dvojité názvy obcí v oboch regiónoch ako Diviaky, Pravno, Sučany, Necpaly a ďalšie.
Prvá písomná spomienka o Turci je z roku 1113, no vtedy sa spomínal len ako súčasť Zvolenského domínia. Turiec, ako riedko osídlené územie, bol spravovaný kastelánom (neskôr podžupanom) z hradu Sklabiňa ako panstvo Zvolenského komitátu. Vlastného župana mala stolica od roku 1339, čím sa oddelila od Zvolenského komitátu (podobne ako Liptov a Orava).[5]
Turecké výboje sa Turcu (rovnako ako celému severnému Slovensku) vyhli.
Počas jozefínskych reforiem sa Turiec mal spojiť s Oravou, keďže však mali len malú spoločnú hranicu (v zime väčšinou nepriechodnú), napokon sa spojil so Zvolenom do Turčiansko-zvolenskej stolice (1786 – 1790) so sídlom v Banskej Bystrici. Po smrti Jozefa II. sa Turčianska stolica obnovila.[5]
V roku 1918 sa Turiec stal súčasťou Česko-Slovenska. Turčianska župa zanikla 31. decembra 1922, v rokoch 1923 – 1928 bola súčasťou Považskej župy. V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja.
Národnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvatelia Turca boli prevažne Slováci, čo pretrvalo do súčasnosti. Nemci žili len na hornom (južnom) Turci[5], no po 2. svetovej vojne boli evakuovaní a čiastočne vyhnaní do Nemecka.
Okresy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1910 sa Turiec delil na dva slúžnovské okresy:
- Turčiansky svätý Martin (Dolný Turiec)
- Turčianske Teplice (Horný Turiec)
V súčasnosti je územie Turca rozdelené na dva rovnomenné okresy, i keď s inými hranicami:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
- ↑ a b c d e ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 144–150.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turčianska župa (Uhorsko)
.png)