Sklabinský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°03′17″S 19°01′9″V / 49,05472°S 19,01917°V / 49.05472; 19.01917
Sklabinský hrad
zrúcanina
Sklabinský hrad, 2002.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Martin
Obec Sklabinský Podzámok
Nadmorská výška 626 m n. m.
Súradnice 49°03′17″S 19°01′9″V / 49,05472°S 19,01917°V / 49.05472; 19.01917
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Sklabinský Podzámok
Poloha Šášovského hradu na Slovensku
Poloha Šášovského hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Šášovského hradu na Slovensku
Poloha Sklabinského zámku v Žilinskom kraji
Poloha Sklabinského zámku v Žilinskom kraji
RedHut.svg
Poloha Sklabinského zámku v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Sklabiňa Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Sklabinský hrad je zrúcanina na nevysokom návrší (626 m n. m.) tesne nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny v severozápadnej časti Veľkej Fatry, 9 km na východ od Martina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. Od roku 1328 bol sídlom stolice. V roku 1436 hrad vyhorel, po čom ho postupne nákladne upravili. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu.

Hrad dostal v roku 1527 nového majiteľa, Františka Révaia, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje dnešného Slovenska.

Opis hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. V rokoch 1460 – 1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali druhé predhradie chránené baštou.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditeľné len v teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily (okná, portál, nábehy rebier).

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1610 – 1612 si Révaiovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili. Kaštieľ bol sídlom Turčianskej stolice až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine. Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili. Odvtedy je v ruinách. V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]