Blatnica (hrad)
| Blatnica | |
| Blatnický hrad | |
| Zrúcanina hradu | |
 Blatnický hrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Turiec |
| Okres | Martin |
| Obec | Blatnica |
| Poloha | Plešovický hrebeň |
| - výška | 600 m n. m. |
| - súradnice | 48°56′50″S 18°56′51″V / 48,94722°S 18,94750°V |
| Štýl | Gotický |
| Materiál | kamenné murivo |
| Vznik | 13. storočie |
| Opustený | 1790 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | turistická trasa |
   Poloha Blatnického hradu na Slovensku
| |
  Poloha Blatnického hrau v Žilinskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Blatnica Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Blatnica (normovaný názov)[1] alebo Blatnický hrad je zrúcanina nachádzajúca sa v pohorí Veľká Fatra na nízkom vápencovom chrbte Plešovice (658 m n. m.), oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba 2 km od obce Blatnica.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali.
Hrad rozšírili až Révaiovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami.
Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Tököliho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka II. Rákociho. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. V roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol.
Opis hradu
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodisko, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.
Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú na nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad. Hrad je však prístupný, tak ako každá ruina, len na vlastné nebezpečenstvo a preto je potrebná primeraná opatrnosť.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke z centra obce Blatnica, asi 3,4 km .[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-04]. [= Dostupné online.]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blatnica (hrad)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.