Mošovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O časti obce Považany pozri Mošovce (Považany).
Súradnice: 48°54′34″S 18°53′15″V / 48,9095°S 18,8876°V / 48.9095; 18.8876
Mošovce
obec
Kastielmosovce.jpg
Révayovský kaštieľ
Vlajka-Mosovce.jpg
Vlajka
Mosovce.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Turčianske Teplice
Región Turiec
Nadmorská výška 495 m n. m.
Súradnice 48°54′34″S 18°53′15″V / 48,9095°S 18,8876°V / 48.9095; 18.8876
Rozloha 58,09 km² (5 809 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 322 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 22,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1233
Starosta Peter Košík[3] (nezávislý)
PSČ 038 21
ŠÚJ 512460
EČV TR
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Kollárovo námestie 314
038 21 Mošovce
E-mailová adresa mosovce@mosovce.sk
Telefón 4944100
Fax 4944332
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Mošovce
Webová stránka: www.mosovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Mošovceobec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mošovce patria k najväčším turčianskym obciam. Ich bohatú históriu dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje dejiny píšu už viac ako 770 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1233.

Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, Machyuch, sa rozkladalo na mieste dnešného Starého radu a druhé, Terra Moys, ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný Vidrmoch. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému Mojšovi, čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého slovanského mena Mojtech, podobného typu ako Vojtech alebo Mojmír. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidium Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus až po dnešné Mošovce.

Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada Chornukov, ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe Čerňakov. Ďalšou časťou obce je osada Mazan.

Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva.

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry s vrcholmi Tlstou, Ostrou a Drienkom, jedným z neoficiálnych symbolov obce. Toto pohorie patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. V okolí Mošoviec sa nachádza aj Gaderská a Blatnická dolina s vápencovými a dolomitovými útvarmi.

Mošovcami preteká riečka Mošovka, ktorá sa v obci delí na dve ramená: hlavné rameno a tzv. Horný Potok, ktorý v minulosti slúžil na pohon mlynského kolesa.

Na severnom okraji obce, pri časti Čerňakov, sa nachádza sústava mošovských rybníkov napájaných Čiernou Vodou kedysi patriacich pod révayovské panstvo, dnes slúžiacich najmä na chov pstruhov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Révayovský kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kaštieľ v Mošovciach
Bližšie informácie v hlavnom článku: Mošovský park

Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom a pridruženou neogotickou kaplnkou-mauzóleom.

Rodný dom Jána Kollára[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste rodného domu významného slovenského básnika Jána Kollára sa nachádza rekonštrukcia pôvodnej drevenice s malým múzeom. V zadnej časti pozemku nájdeme dochovanú orignálnu sýpku Kollárovcov. Vstup do domu lemuje brána s kollárovým citátom „Slávme slávne slávu Slávov slávnych”.

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Evanjelický kostol v Mošovciach

Evanjelický kostol vznikal v rokoch 18641871 po dosiahnutí náboženského zrovnoprávnenia v Uhorsku, ktoré umožnilo aj evanjelickým veriacim postaviť si kostol s vežou. Udialo sa tak na mieste pôvodného kostola z roku 1783, ktorý bol menší a bez veže.

Kostol Najsvätejšej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Najsvätejšej Trojice (Mošovce)

Neogotická stavba z roku 1912-1913, postavená na mieste starého gotického kostola. Ten bol svojho času najväčšou gotickou stavbov v Turci. Začiatkom 20. storočia bol v zlom stave a tak sa rozhodlo o jeho zbúraní. Stavba je trojloďová, s bočnou šesťuholníkovou vežou, ktorou vedie schodisko na chór. Hlavná veža mala byť zachovaná, no po zistení, že sa odkláňa od zvislého stavu o 45 cm, rozhodlo sa o jej odstránení. Dodnes sa dochovali len fragmenty na južnej fasáde.

Mauzóleum Révaiovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neogotická kaplnka v Mošovciach

Kaplnku v Mošovciach dali v roku 1911 postaviť Révaiovci. Horná časť tejto neogotickej stavby plnila funkciu kaplnky, spodná krypty. Fasáda je bohato členená neogotickými prvkami. Kaplnka sa nachádza na západnom výbežku anglického parku pri kaštieli. Dnes je v kaplnke umiestnené múzeum remesiel. V jeho expozícii sa nachádzajú nástroje používané pri výrobe známych mošovských výrobkov.

Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Jána Kollára v Mošovciach od autora Fraňa Štefunku

Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ a pedagóg Frico Kafenda, spisovateľka Anna Lacková-Zora, literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry, barokový dramatik Jur Tesák Mošovský, cirkevný hodnostár a slovenský náboženský spisovateľ, ktorý sa svojím dielom radí do obdobia humanizmu, či zakladateľ dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku Miloslav Schmidt.

Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ Ján Kollár, ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcéra nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr. Slávy dcéra účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 mala obec 1 380 obyvateľov, čo potvrdzuje mierny pokles populácie za posledných 7 rokov vo výške 4,7%. 98.62% z nich boli Slováci, 0.72% Česi a 0.14% Maďari. Náboženské zloženie bolo z 54.78% evanjelické, 30.36% rímskokatolícke a 12.97% obyvateľov nemalo žiadnu náboženskú príslušnosť.

Život obce[upraviť | upraviť zdroj]

Logo Mošoviec

V obci sa nachádza Spojená škola, s organizačnými zložkami - Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska, ktorá patrí k iba niekoľkým svojho druhu v strednej Európe. Tradičný Mošovský michalský jarmok, ktorý sa koná vždy začiatkom októbra, je jednou z najväčších podobných udalostí na Slovensku. Popri novoročnom ohňostroji a klasickom stavaní májov za zmienku stojí aj hasičský ples poriadaný pri príležitosti osláv fašiangov, spojených s pochodom masiek. V minulosti, až do začiatku 90. rokov minulého storočia, sa v obci každoročne konal aj polmaratón s názvom Beh SNP. Okrem toho sa v Mošovciach už od roku 1977 koncom augusta poriada Volejbalový turnaj o pohár ŠRZ Drienok - najväčší amatérsky vojelbalový turnaj na Slovensku s účasťou okolo 90 družstiev. V rovnakom období sa tiež uskutočňuje slávnostné kladenie vencov k pamätníku SNP.

Obec Mošovce má uzavretú družobnú spoluprácu s nasledujúcimi obcami:

Ekonomika obce[upraviť | upraviť zdroj]

Až do začiatku 90. rokov v obci pôsobila fabrika na spracovanie kožušín a nadväzný kožušinársky priemysel. Neskôr sa obyvateľstvo preorientovalo na poskytovanie služieb súvisiacich s cestovným ruchom (využívajú sa termálne pramene a okolitá príroda), potravinársky priemysel (pekárenské zariadnenia), oblasť stavebníctva (výroba betónových prefabrikátov, montovaných domov aj tradičné stavebníctvo) a rybárstva (mošovské rybníky). Význam si neustále udržiava aj poľnohospodárstvo, na dôležitosti naberá lesníctvo.

Je však potrebné zdôrazniť, že funkcia obce je jednako prevažne rezidenčná a väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva dochádza za prácou do neďalekých Turčianskych Teplíc alebo Martina.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Daniel Krman

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
  • LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
  • REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
  • TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
  • TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]