Jur Tesák Mošovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jur Tesák Mošovský
slovenský humanistický spisovateľ, dramatik, básnik, utrakvistický farár a cirkevný hodnostár
Narodenieokolo 1547
Mošovce, Slovensko
Úmrtie27. august 1617
Praha, Česko

Jur Tesák Mošovský (aj Juraj Tesák Mošovský, variantmi jeho mena sú Tesacius, Tesachyus, Tessak, Thesacius, Thesak, prímeno Moschovinus, Mossoviensis, Pannonius) (* okolo 1547,[1][2] Mošovce, okres Turčianske Teplice – † 27. august 1617, Praha) bol slovenský spisovateľ, dramatik, básnik, utrakvistický farár a cirkevný hodnostár.[1]

Juraj Tesák Mošovský bol jedným z našich najplodnejších humanistických spisovateľov, autorom náboženských a mravoučných spisov, príležitostnej poézie a významnej biblickej drámy.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie získal na Slovensku v Mošovciach, Košiciach a Kežmarku, v Česku v Jihlave a pravdepodobne i v Nemecku.[1]. Po tom, čo ho približne v roku 1577 vysvätili za kňaza, stal sa utrakvistickým farárom a usadil sa v Čechách. O jeho biografii je málo spoľahlivých informácií, prvým presným dátumom z jeho životopisu je rok 1579, keď si zaznamenal do výtlačku Veleslavínovho Kalendáře dátum svojho sobáša v Kaňku pri Kutnej Hore.[3] V Česku pôsobil ako farár v meste Říčany (1580) a v obci Lstiboř (okres Kolín), ako dekan v mestách Český Brod a Slaný, arcidekan v Hradci Králové a dekan v Kouřimi. Odtiaľ ho české stavy povolali do Prahy za asesora do obnoveného konzistória „pod obojím“.[3] V Prahe bol farárom a administrátorom[1] – v roku 1610 prijal miesto farára v Kostole pri Matke Božej na Louži (dnešné Mariánske nám.) a od roku 1611 až do smrti pôsobil v Kostole sv. Haštala v Starom Meste Pražskom.[3] S manželkou Annou mal dvoch synov, z ktorých jeden sa vydal v jeho šľapajach a taktiež sa stal spisovateľom (Adam Tesák Českobrodský), a štyri dcéry.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Juraj Tesák Mošovský bol naším azda najplodnejším spisovateľom na prelome 16. a 17. storočia,[2] napísal a vydal vyše 40 spisov náboženského a mravoučného charakteru v českom i latinskom jazyku.[1] Veľa z nich je dnes stratených (väčšinu jeho kníh zaradil český jezuitský kazateľ, náboženský spisovateľ a cenzor Matej Antonín Koniáš do Indexu zakázaných kníh – súpisu kníh, ktoré súdobá Katolícka cirkev zakazovala čítať).[4] Traktáty Tesáka Mošovského dôsledne vychádzali z Písma svätého a sú ukážkou vtedajšieho protestantského myslenia so zreteľom najmä na mravné a etické otázky viery a každodenného života. Jeho tvorba mala hlavne teologický charakter, zapodieval sa však aj prírodnými vedami a pozorovaním či kritikou sociálnych pomerov. Z jeho rozsiahlej tvorby sa zachovala iba jediná hra – Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná.[3] Príležitostné latinské básne (oslavné, gratulačné či epitafy) vydával samostane alebo v zborníkoch s inými autormi.[1] Vo svojich dielach využíva zábavné prvky, používa živý, hovorový jazyk a ľudový humor.

Najvýznamnejšia hra[upraviť | upraviť zdroj]

Literárne najvýznamnejším dielom Juraja Tesáka Mošovského je jeho jediná divadelná hra, knižná biblická dráma reformačného charakteru Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná (1604). Jej rukopis poslal v roku 1603 svojmu synovi Adamovi Tesákovi do Prahy, ktorý sa z vlastnej iniciatívy postaral o jeho vydanie. Hra podáva známy biblický príbeh Noemy a jej – mladej ovdovenej – nevesty Rút, s ktorou sa vo všetkej počestnosti ožení obstarožný, zámožný a bohabojný Boas, ktorému sa sama ponúkla za manželku.[3] Tesák Mošovský však do biblického príbehu dobovo príznačne vplieta i aktualizujúce dialógy slúžok (Elsa a Dura), zábavné scénky čertov (Kornyfel, Rarášek a Špetle) a baby kupliarky Canthary, ktoré sú charakteristické živým, až hovorovým jazykom a ľudovým zemitým humorom.[1] Hra je veršovaná osemslabičným veršom. Vo vývine dramatickej tvorby predstavuje typ náboženskoreformačnej hry, typickej pre obdobie humanizmu a renesancie. Pravdepodobne však nebola nikdy uvedená na javisku a zostala knižnou drámou.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1590Knížka o pravém a úpřimném přátelství
  • 1951O lakomství
  • 1601Mnemosynom...Písnička na památku zložená
  • 1604Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná, divadelná reformačná hra, v ktorej autor prerozprával biblický príbeh Noemi a jej nevesty Rút
  • 1607Stella nova et cometae
  • 1608Tenorové antifóny
  • 1611Collis vinearius, to jest O vinohradech a horách viničných
  • 1612Poutník duchovní
  • 1616Knížka o přátelství

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Tesák Mošovský, Juraj (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, 2005, s. 567 – 568.
  2. a b ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry 1, 2002.
  3. a b c d e f Tesák Mošovský, Juraj. Autor na dnes. In: Slovenský rozhlas.
  4. Index zakázaných kníh ako nástroj cenzúry [online].

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Index zakázaných kníh ako nástroj cenzúry [online]. In: Antikvariát Čajka. [cit. 25. 12. 2010]. [1].
  • MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Edícia: Knižnica slovenskej literatúry. 2. vydanie. Bratislava: Kaligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 653 s. ISBN 80-7149-801-7.
  • Tesák Mošovský, Juraj. Autor na dnes – multimediálny projekt Slovenského rozhlasu. In: Slovenský rozhlas [online]. [cit. 25. 12. 2010]. Dostupné na internete: [2].
  • ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry 1. 3. prepracované vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002. 359 s. ISBN 80-88878-70-5.