Kališníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Obraz Krista vytvorený pre hlavný pražský utrakvistický oltár. Zobrazuje Krista, ako sám seba dáva pod obomi spôsobmi.

Kališníctvo alebo utrakvizmus (sub utraque - pod obojím) bolo české kresťanské reformné hnutie a súhrn náboženských predstáv a liturgických praktík umierneného husitizmu od 15. storočia do začiatku 17. storočia. Kališníctvo vychádzalo z idey zrovnoprávnenia radových kresťanov s kňazmi pri prijímaní Eucharistie, aby aj oni mohli príjmať pod obomi spôsobmi. Uznanie kališníctva bolo zakotvené v kompaktátoch. Kališníctvo bolo po roku 1620 potlačené. Utrakvisti vždy sami seba považovali za súčasť nerozdelenej Katolíckej cirkvi.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie utrakvisti vznikol z latinského sub utraque specie, čiže pod obomi spôsobmi. Označenie husiti vzniklo pejoratívne zvonku, no utrakvisti ho za svoj nikdy neprijali. Ferdinand Hrejsa pre obdobie utrakvizmu v 15. storočí dal názov staroutrakvizmus a pre obdobie 16. storočia pojem novoutrakvizmus. Niektorý historici však toto odmietajú a novoutrakvizmus nazývajú českým luteránstvom.

Liturgia a vierouka[upraviť | upraviť zdroj]

Utrakvisti podávali Eucharistiu aj deťom, asi vzhľadom na rovnakú prax v pravoslávi. Čeština sa však do liturgie dostávala pomaly a nikdy sa nestala hlavnou požiadavkou hnutia. Poväčšine kánon zostal latinský.

Špecifický bol sviatok Božieho Tela a Krvi, kedy sa konali procesia na dôraz reálnej prítomnosti. Jan Hus a Jeroným Pražský boli oslavovaný ako svätý. Inak úcta k svätým nehrala žiadnu väčšiu rolu, avšak tradičné české sviatky zostali zachované. Utrakvisti trvali na svätení duchovných v apoštolskej postupnosti.

Súčastnosť[upraviť | upraviť zdroj]

K odkazu utrakvistického hnutia sa dnes hlási Starokatolícka cirkev v Českej republike a Cirkev československá husitská.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.