Ján Hus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Hus
Ján Hus
český teológ, kazateľ a náboženský reformátor
(fiktívny potrét z 16. stor.)

Narodenie okolo 1369
Husinec
Úmrtie 6. júl 1415
Konstanz, Nemecko
Pomník Jána Husa v Brezovej pod Bradlom ako jediný na Slovensku

Ján Hus (čes. Jan Hus; * okolo 1369, Husinec – † 6. júl 1415, Konstanz, Nemecko) bol významný stredoveký český teológ, kazateľ a náboženský reformátor (pozri husitstvo).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Navštevoval latinskú školu v Prachaticiach. Približne od roku 1390 študoval v Prahe na Karlovej univerzite. V roku 1393 získal titul bakalára a v roku 1396 mu bol udelený titul magister slobodných umení. Od roku 1398 študoval teológiu, roku 1400 bol vysvätený za kňaza. Roku 1401 pôsobil ako dekan artistickej fakulty a od roku 1402 do roku 1403 bol zvolený rektorom univerzity. Súčasne so svojím rektorátom zastával funkciu kazateľa v Betlehemskej kaplnke, založenej dvoranom Václava IV. Jánom z Milheimu za účelom konania bohoslužieb výlučne v českom jazyku, prístupnom prostému ľudu.[1] V tomto období sa zoznámil s náboženskými spismi Jána Wiklefa (profesor bohosloví na Oxfordskej univerzite), ktorý v časoch vlády Karla IV. neohrozene kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi.

V rokoch 14091410 pôsobil ako rektor celej trojfakultnej Karlovej univerzity. Zohral dôležitú úlohu pri vydaní Kutnohorského dekrétu (roku 1409).

V roku 1411 bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Začiatkom roka 1414 cisár Žigmund vyzval Husa, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom (snemom) v nemeckej Kostnici. Koncil obvinil Husa z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám trval na svojich postojoch a preto bol 6. júla 1415 Ján Hus za živa upálený na hranici. O Husovom spore s cirkevným snemom podal svedectvo v latinskom spise Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta - Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici jeho žiak Peter z Mladoňovic.

Ján Hus je považovaný za predchodcu protestantstva. Po jeho smrti vypukla v Čechách husitská revolúcia.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Písal prístupným jazykom s jasnou kompozíciou, predovšetkým traktáty, ale aj rozsiahlejšie diela. Pre cirkev písal po latinsky, pre prostý ľud po česky.

  • O cirkvi (po latinsky, De ecclesia) – Hus kritizuje cirkev, za príslušníka cirkvi považuje toho, kto nespáchal žiadny hriech. Hlavou cirkvi by v jeho ponímaní nemal byť pápež, ale Kristus. Zároveň sa tým pokúšal dokázať, že veriaci nie je povinný poslúchať pápeža, ak sú pápežove nariadenia v rozpore s Bibliou, každý kresťan má právo kontroly náboženského učenia. Opiera sa o učenie anglického reformátora Jána Viklefa.
  • Proti bule pápežskej (po latinsky) – vystupuje proti predávaniu odpustkov, priamo útočí na pápeža. Tento spis viedol k tomu, že Hus bol vyhostený z Prahy a začal pôsobiť na vidieku, tu prispôsobil jazyk prostému ľudu.
  • Dcerka – nadväzuje na spisy Tomáša Štítneho, vysvetľuje ženám, ako správne žiť.
  • Výklad Viery, Desatera a Páteře (po česky) – základný výklad bohoslužobných textov a modlitieb (Verím v Boha, Desatoro a Otčenáš). Pri výklade týchto modlitieb sa Hus dostáva k úvahám o mravnom živote a ku kritike spoločenského stavu.
  • Knížky o svatokupectví – najostrejšie Husovo dielo, kritika súdobej cirkvi, dielo napísal po zákaze pôsobenia v Betlehemskej kaplnke. Za svätokupectvo považoval prijímania peňazí za vysluhovanie sviatostí a náboženských obradov. Je za odobranie majetkov cirkevným hodnostárom, neurčuje ale, komu by mali patriť.
  • Postila aneb Vyloženie svatých čtení nedĕlních (po česky) – súbor kázní, vznikol po jeho nútenom odchode z Prahy, považuje sa za vrchol jeho kazateľskej a spisovateľskej činnosti.
  • O šesti bludiech – zamýšľa sa nad vzťahom medzi cirkvou a svetom. Napísal ju v dvoch verziách (latinská bola objavená v r. 1945 na stenách Betlehemskej kaplnky).
  • Listy z Kostnice – korešpondencia z Kostnice. Listy adresoval jednak svojim priaznivcom, ale i širšiemu publiku. Znovu sa v nich pokúsil sformulovať svoje názory na cirkev.
  • O českom pravopise – (po latinsky, De orthographia bohemica) – Aby mohol svojimi spismi preniknúť čo najrýchlejšie medzi širšie vrstvy, zaviedol diakritický pravopis, významne zasiahol do vývoja českého jazyka. (Spis je anonymný, Husovo autorstvo nie je isté.)

Kritické vydanie Husovho diela[upraviť | upraviť zdroj]

  1. M. HUS, I.: Sermones de tempore qui Collecta dicuntur. Opera omnia VII. Ed. A. Schmidtová. Pragae: Academia scientarum Bohemoslovenicae 1959.
  2. M. HUS, I.: Passio Domini nostri Iesu Christi. Opera omnia VIII. Ed. A. Vidmanová-Schmidtová. Pragae: Academia 1973.
  3. M. HUS, I.: Výklady. Opera omnia I. Ed. Komise pro vydávání spisů M. Jana Husa. Praha: Academia 1975.
  4. M. HUS, I.: Postilla adumbrata. Opera omnia XIII. Red. A. Molnár. Pragae: Academia 1975.
  5. M. HUS, I.: Drobné spisy české. Opera omnia IV. Ed. Komise pro vydávání spisů M. Jana Husi. Praha: Academia 1985.
  6. M. HUS, I.: Leccionarum bipartitum. Pars hiemalis. Opera omnia IX. Ed. A. Vidmanová-Schmidtová. Pragae: Academia 1988.
  7. M. HUS, I.: Česká nedělní postila. Opera omnia II. Ed. J. Daňhelka. Praha: Academia 1992.
  8. M. HUS, I.: Česká sváteční kázání. Opera omnia III. Ed. J. Daňhelka. Praha: Academia 1995.
  9. M. HUS, I.: Questiones. Corpvs Christianorvm. Continvatio Mediaevalis 205. Ed. J. Kejř. Turnhout: Brepols Publishers 2004.
  10. M. HUS, I.: Quodlibet. Corpvs Christianorvm. Continvatio Mediaevalis 211. Ed. B. Ryba. Turnhout: Brepols Publishers 2006.
  11. M. HUS, I.: Polemica. Corpvs Christianorvm. Continvatio Mediaevalis 238. Ed. J. Eršil. Turnhout: Brepols Publishers 2010.
  12. M. HUS, I.: Dicta de tempore Magistro Iohanni Hus attributa I. Corpvs Christianorvm. Continvatio Mediaevalis 239. Ed. J. Zachová. Turnhout: Brepols Publishers 2011.
  13. M. HUS, I.: Dicta de tempore Magistro Iohanni Hus attributa II. Corpvs Christianorvm. Continvatio Mediaevalis 239A. Ed. J. Zachová. Turnhout: Brepols Publishers 2011.
  14. M. HUS, I.: Enarratio Psalmorum (Ps. 109-118). Corpvs Christianorvm. Continvatio Mediaevalis 253. Eds. J. Nechutová et al. Turnhout: Brepols Publishers 2013.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dr. Jaroslav Kosina: Velikáni našich dejin, vydané nakladateľstvom Jos. R. Vilímka r. 1933, str. 128

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.