Kostnická kronika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostnická kronika
Konzilschronik

Upálenie majstra Jána Husa, Kostnická kronika, tzv. Viedenský rukopis uchovávaný v Rakúskej národnej knižnici

Autor Ulrich von Richental
Pôvodný jazyk nemčina
Krajina vydania Rímsko-nemecká ríša
Dátum 1. vydania originálu pred rokom 1433
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika
Ďalšie odkazy
Commons Kostnická kronika

Kostnická kronika alebo Konzilschronik je nemecky písaná história Kostnického koncilu konajúceho sa v rokoch 1414 – 1418 v meste Kostnica spísaná kostnickým mešťanom Ulrichom von Richental pred rokom 1433.[1] Kronika sa zachovala vo viacerých odpisoch[1]:23 a v slovenskom preklade vyšla v roku 2009.[1]

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Kronikár farbisto popisuje okolnosti Kostnického koncilu:

Kostnická kronika a Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Ulrich von Richental v kronike explicitne zmieňuje slovenskú zem, resp. vymedzuje ju v rámci Uhorska.

Erb Stibora zo Stiboríc "od Váhu (am Wag)" (dole) omylom označený ako erb grófa Pippa Spana, Kostnická kronika, tzv. Viedenský rukopis uchovávaný v Rakúskej národnej knižnici
So stodvadsiatimi koňmi a tromi vozmi prišiel aj vážený pán, pán Stibor z Poľska, a pán v slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh a na tej rieke má päť miest: Trenčín, Beckov, Uherský Brod, Holíč so Skalicou a Hlohovec. Nasťahoval sa do domu na dolnom konci trhoviska pred Kupeckým domom
– Príchod vojvodu Ľudovíta zo Sliezska a pána Stibora z Poľska[1]:110
Z Pasova kráľ (pozn. Žigmund) odišiel do Čiech, na Moravu, do slovenskej zeme (pozn. v origináli "in Windenland") a do Bratislavy a odtiaľ ďalej do Vratislavi
– Kráľ odchádza[1]:289

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e PAPSONOVÁ, Mária; ŠMAHEL, František; DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Kostnická kronika. 1. vyd. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 2009. ISBN 978-80-85501-42-1.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]