Kronika (stredovek)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kronika je (nie vedecký) literárny žáner opisujúci udalosti z minulosti v časovom slede, v ktorom sa odohrali. Na rozdiel od letopisov spravidla neopisuje udalosti podľa rokov ale podľa väčších časových celkov a často má zložitejšiu formu (široko sa opisujú príčiny a súvislosti, hodnotia sa udalosti a ich aktéri). Kronika je jeden z najdôležitejších naratívnych historiografických prameňov.

História kroník a kronikárstva[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé kroniky vznikli v antike, najväčší rozkvet kronikárstvo dosiahlo v stredoveku.

Kroniky sa podľa obsahu a formy rozlišujú na:

  • svetové kroniky: opisujúce príbeh od stvorenia sveta po súčasnosť
  • ríšske kroniky: plynulý prechod zo svetovej kroniky
  • národné kroniky: o počiatkoch národov
  • biskupské, kláštorné, rádové kroniky: o založení a dejinách biskupstva, kláštora, rádu
  • gesta (alebo činy): kroniky kráľovstiev, dejiny činov ich predstaviteľov
  • dynastické, zemské kroniky, genealógie
  • mestské kroniky: najmä o talianskych stredovekých mestách
  • vojnové kroniky a kroniky križiackych výprav
  • biografie a autobiografie
  • cestovné správy
  • zbierky exempiel a kniežacie zrkadlá: poučenie o dobrej správe pre nasledovníkov aristokrata

Kroniky na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi významné kroniky dotýkajúce sa slovenského stredoveku patria:

Medzi uhorské kroniky významné pre Slovensko patria:

Kroniky v Česku[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi významné kroniky českého stredoveku patria:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • NAHODIL, Otakar  –  ROBEK, Antonín: České lidové kronikářství. Praha : Orbis, 1960.