Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.

Žižka v čele husitského vojska (iluminácia z Jenského kódexu)

Autor neznámy
Pôvodný jazyk čeština
Krajina vydania České kráľovstvo
Dátum 1. vydania originálu 15. storočie
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika

Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV. je česky napísaný stručný životopis Jána Žižku od neznámeho autora. Rukopis diela objavil Jaroslav Goll v sedemdesiatych rokoch 19. storočia v saskom Freiberku.[1]:13 Kronika je datovaná do 15. storočia – V. Novotný ju datuje do rokov 1434 – 1436,[2] Jan Pekař až na prelom 15. a 16. storočia,[3] iní historici do obdobia vlády Jiřího z Poděbrad.[1]:13 Plný text kroniky je publikovaný na internete,[4] v novodobej češtine vyšiel napríklad v roku 1981.[1]:221-230

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Kronika zachytáva roky 1410 – 1424 od vystúpenia majstra Jána Husa, počiatkov husitského hnutia, Žižku ako vodcu vojsk, križiacke výpravy proti husitom až po Žižkou smrť.

Tehdy vystoupil z boží milosti jeden velmi udatný jednooký český rytíř jménem Žižka a pozvedl se a táhl s vojskem proti těm, kdo nepřijímali tělo boží a krev boží pod obojí způsobu; ti byli pro něj nepřáteli a měl je za kacíře.
– Žižka vodcom [1]:223
A král dal obsadit množstvím rytířů Vyšehrad a hrad sv. Václava proti Pražanům. A když o tom uslyšel Žižka, hned obsadil proti králi horu Vítkov a tomu opevnění začali říkat Žižkov. ... A potom táhli (križiaci) k Žižkovmu opevnění, aby je dobyli. A když útočili a Žižkovi již bylo velmi zle, tu vyšel z Prahy kněz s tělem božím a Němci si v hrůze lámali vaz, jak prchali na koních z kopce dolů.
– Prvá križiacka výprava proti husitom, bitka na Vítkove 14.7.1420 [1]:224
I vyrazil Žižka na Květnou neďeli (16.3.1421) útokem na Chomutov a tu bylo na místě pobito a upáleno na tři tisíce lidí. I táhl odtud útočit na Beroun a tu byli také mnozí pobiti a upáleni.
– Husitské občianske vojny boli kruté[1]:224
Potom táhl na Moravu a dobýval Přibyslav. ... Tehdy u Přibyslavi Žižka onemocněl vředem a zemřel a pochovali ho v Hradci Králové a tam leží. Tehdy počali jeho vojskům říkat sirotci a tak se potom jmenovali stále.
– Smrť Jána Žižku[1]:229
A ta dvě vojska (pozn. táboři a sirotci) bojovala v Čechách, i na Moravě i v Rakousích i v Uhrách, v Duryňsku, v Markách a v zemi Lužické. Také táhlo silné vojsko do Ruska, do Pruska a mělo ležení až v Prusích a Gdaňsku a koně brodili v moři. A s velikou slávou se zase vrátili. Zbytky zahynuli mezi Brodem a Kuřimi českou rukou.
– Koniec husitských vojsk[1]:229

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h Ze správ a kronik doby husitské. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981.
  2. NOVOTNÝ, V.. Kdy vznikla "Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi". Z dějin východní Evropy a Slovanstva (Praha), 1928, s. 239-253.
  3. PEKAŘ, Jan. Žižka a jeho doba II.. Praha : [s.n.], 1928. S. 163-157.
  4. Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi (1434-1436) [online]. husitstvi.cz, [cit. 2023-07-19]. Dostupné online. (po česky)