Kronika Reginona

Kronika Reginona
Chronicon Abbatis Reginonis Prumiensis
	; Prvá strana kroniky Chronicon Regino Prumiensis, Stadtbibliothek, Schaffhausen, Švajčiarsko
Autor	Regino z Prümu
Pôvodný jazyk	latinčina
Krajina vydania	Rímsko-nemecká ríša
Dátum 1. vydania originálu	10. storočie
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
Ďalšie odkazy
Commons	Kronika Reginona
	Literárny portál

Kronika Reginona (latinsky Chronicon Abbatis Reginonis Prumiensis) je najvplyvnejším dielom Regina z Prümu. Zachytáva históriu ľudstva od narodenia Ježiša Krista do roku 906 nášho letopočtu^[1], s pokračovaním Continuator Reginionis do roku 967^[2]. Chronicon je históriou karolínskej ríše, ktorá spájala vzostup a pád karolínskej dynastie. Adresát diela nie je známy, ale mohol ním byť Ľudovít IV. (r.900-911) a bol venovaný Adalberonovi, biskupovi z Augsburgu (†909), osobne blízkemu kráľovi. V diele neskôr pokračoval a upravil ho Adalbert, mních v benediktínskom kláštore Saint Maximinus v Trevíri, možno Adalbert, arcibiskup z Magdeburgu. Prvá kniha obsahuje rozprávanie o osudoch panovníkov a cirkevných hodnostárov organizovaných podľa období panovania rímskych a byzantských cisárov a končí sa v roku 741 n.l. smrťou Karola Martela. Pozostáva z výňatkov prevzatých z diel Bedu Ctihodného, Paula Diaconia, Činov Dagoberta, Análov sancti Amandi a kroniky Liber Historiae Francorum. Z druhej knihy (741 – 906 n. l.) je prvá časť do roku 813 úryvkom Letopisov kráľovstva Frankov. Od roku 814 však dielo tvoria výpovede očitých svedkov, Paula Diaconia a vo vzťahu k udalostiam v Lotharingii , dielo Adventia, biskupa z Metz. Regino upravil a zmenil Bedehov systém datovania Anno Mundi na Anno Domini, aby odrážal východiskový bod narodenia Ježiša Krista a kronika je považovaná za prvú, ktorá konvenčne aplikovala datovací systém AD.

Reginova kronika je dôležitým zdrojom bulharských stredovekých dejín, pretože je jediným súčasným textom, ktorý naznačuje organizáciu Preslavského koncilu („... (Boris I.) zhromaždil celú svoju ríšu a dosadil svojho mladšieho syna (Simeona I) za knieža… "). Medzi historikov, ktorí využili Reginovu kroniku, patrí Kosmas z Prahy. Kronika bola prvýkrát vytlačená v Mainzi v roku 1521.

Kronika Reginona, Veľká Morava, České kniežatstvo a Panónia[upraviť | upraviť zdroj]

Kronika Reginona obsahuje rad údajov o Veľkomoravskej ríši, staromaďarských kmeňoch a českom štáte.

„	612-631 AD Kráľ Dagobert bojoval so Slovanmi a premohol ich, nad ktorými vládol vtedy vodca menom Samo.	“
– Zmienka o Samovi^[2]^:32

„	805 AD Kagan, vodca Avarov, išiel k cisárovi a žiadal, aby mu bolo udelené miesto na bývanie medzi Sabariou a Carantanom, pretože pre vpád Slovanov nemohol zostať na svojich bývalých sídlach; cisár ho milostivo prijal a obdaroval svojimi modlitbami. Zároveň vyslal vojsko so svojím synom Karolom proti Slovanom, ktorí sa nazývajú Bohémi (v originále "Behemi", Česi); ktorý spustošil celú ich zem a zabil ich vodcu, ktorý sa volal Lecho.	“
– Avari u Frankov, vpád do Čiech^[2]^:65

„	860 AD ... V tom čase Ľudovít starší, brat cisára Lothara, viedol mnoho vojen s kmeňmi Slovanov tým najenergickejším spôsobom; lebo vstúpil do ríše Moravanov; všetko si podmanil zbraňami a zajal ich knieža menom Rastiz, ktorému vypichol oči za porušenie zmlúv.	“
– Zajatie a oslepenie Rastislava^[2]^:78^[3]^:13

„	876 AD Potom sa traja spomenutí bratia stretli na tom istom mieste, ktoré sa volá Sualifelt a tam si rozdelili otcovskú ríšu. Karolman získal Baioariu, Panóniu a Carnutus, ktorý sa skomolene nazýva Carantan, a tiež kráľovstvá Slovanov, Behemenov (Čechov) a Marahenov (Moravanov); Ľudovít obsadil východné Francúzsko, Durínsko, Sasko a Fréziu a časť kráľovstva Lotharia, ďalej postúpil Karolovi (Tlstému) Alamanniu ako časť a niektoré mestá z kráľovstva Lotharia.	“
– Rozdelenie Východofranskej ríše Ľudovítom Nemcom^[2]^:112

„	890 AD Kráľ Arnulf udelil Zuendibolchovi vládu nad českým kniežatstvom ... Tento krok bol silným podnetom k nezhodám a odpadlíctvu, pretože na jednej strane Česi opustili svoju dlhoročnú vernosť (Frankom), na druhej strane Zuendibolch, cítiac, že sa mu pridaním ďalšieho kráľovstva dostalo nemálej sily, nafúknutý pýchou, vzbúril sa proti Arnulfovi Keď sa (to) Arnulfus dozvedel, vstúpil do kráľovstva Moravanov s armádou, okamžite zničil všetko, čo našiel mimo miest. Nakoniec, keď boli aj ostatné ovocné stromy vyrúbané s koreňmi, Zuendibolch požadoval mier a neskoro ho dosiahol tým, že dal svojho syna za rukojemníka.^{[pozn. 1]}	“
– Boje Svätopluka s Arnulfom^[2]^:134^[3]^:95

„	894 AD V tom istom čase tiež Zuendibolch, kráľ moravských Slovanov (pozn. v origináli "rex Marahensium Sclavorum"), muž najrozvážnejší zo svojich mužov a najchytrejší v dôvtipe, uzavrel svoj posledný deň; ktorého kráľovstvo (pozn. v origináli "regnum") jeho synovia nakrátko nešťastne držali, Maďari všetko pustošili až po zem.	“
– Smrť Svätoplukova^[2]^:143

„	907 AD Bavori, ktorí sa stretli s Maďarmi, utrpeli mnoho porážok; pri ktorých bol zabitý vodca Liutbaldus, jeho syn Arnolfus sa stal jeho nástupcom.	“
– Správa o bitke pri Bratislave v pokračovaní kroniky^[2]^:154

„	964 AD ... V tom istom roku Bolizlao, knieža český, sa vzbúril proti kráľovi; ktorého kráľ držal veľmi silnou rukou a vo všetkom ho ovládal.	“
– Vzbura českého kniežaťa Boleslava I. Ukrutného v pokračovaní kroniky^[2]^:164

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Nie sú žiadne správy o tom, že by Svätopluk žiadal o mier a dával rukojemníkov, najmä keď si Arnulf počas poslednej vojny roku 893 sám s obtiažami zachránil život. Možno Reginon zmieňuje spojenie Svätopluka II. (syna Svätopluka) s Arnulfom v rokoch 898 – 899.^[4]^:139

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ 63. REGINO PRUMIENSIS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 109 – 111.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ KURZE, Friedrich. Reginonis abbatis Prumiensis Chronicon cum continuatione Treverensi. Hannover : [s.n.], 1890. (MGH SS rerum Germanicarum in usum scholarum separatim editi 50..) Dostupné online. Archivované z originálu.
↑ ^a ^b DÜMMLER, Ernst. Die Chronik des Abtes Regino von Prüm. 5. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1939. (Viaceré edície, úvod datovaný dvakrát, 1856 a 1889.) Dostupné online. Archivované z originálu. (po nemecky)
↑ REGINONSIS ABBATIS PRUMIENSIS CHRONICON. In: BARTOŇKOVÁ, Dagmar; HAVLÍK, Lubomír; MASAŘÍK, Zdeněk; VEČERKA, Radoslav. Magnae Moraviae Fontes Historici I. Praha-Brno : Státní pedagogické nakladatelství, 1964. 387 s. S. 132 – 140.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kronika Reginona

[5] Nie sú žiadne správy o tom, že by Svätopluk žiadal o mier a dával rukojemníkov, najmä keď si Arnulf počas poslednej vojny roku 893 sám s obtiažami zachránil život. Možno Reginon zmieňuje spojenie Svätopluka II. (syna Svätopluka) s Arnulfom v rokoch 898 – 899.^[4]^:139

[K-1] 63. REGINO PRUMIENSIS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 109 – 111.

[:1-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ KURZE, Friedrich. Reginonis abbatis Prumiensis Chronicon cum continuatione Treverensi. Hannover : [s.n.], 1890. (MGH SS rerum Germanicarum in usum scholarum separatim editi 50..) Dostupné online. Archivované z originálu.

[:2-3] DÜMMLER, Ernst. Die Chronik des Abtes Regino von Prüm. 5. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1939. (Viaceré edície, úvod datovaný dvakrát, 1856 a 1889.) Dostupné online. Archivované z originálu. (po nemecky)

[MMFH-4] REGINONSIS ABBATIS PRUMIENSIS CHRONICON. In: BARTOŇKOVÁ, Dagmar; HAVLÍK, Lubomír; MASAŘÍK, Zdeněk; VEČERKA, Radoslav. Magnae Moraviae Fontes Historici I. Praha-Brno : Státní pedagogické nakladatelství, 1964. 387 s. S. 132 – 140.

[1]

[2]

[3]

[pozn. 1]

[4]