Kronika Jána Marignolu
| Kronika česká Jána Marignolu | |
|---|---|
| Cronica Boemorum | |
 Autor kroniky Ján Marignola | |
|
| |
| Autor | Ján Marignola |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | České kráľovstvo |
| Dátum 1. vydania originálu | 1355 – 1358[1]:582 |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | kronika |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Kronika česká Jána Marignolu |
Česká kronika Jána Marignolu (lat. Cronica Boemorum) je latinsky písaná kronika, ktorá vznikala v Prahe v rozmedzí rokov 1355 – 1358 z poverenia cisára Karla IV. Ten poveril známeho právnika a cestovateľa Jána Marignolu, aby zosumarizoval české dejiny „od Adama až po naše šťastné časy“.[1]:581
Autor[upraviť | upraviť zdroj]
Giovanni de' Marignolli, tiež Ján Marignola [-ňola] ( * 1323 Florencia – † medzi 25. júlom 1358 a 22. marcom 1359) bol taliansky cestovateľ, ktorý pochádzal z poprednej florentskej patrícijskej rodiny. Bol minoritom vo Florencii a profesorom v Bologni.[2]
Roku 1338 ho poveril pápež Benedikt XII. posolstvom k veľkému chánovi Tatárov.[pozn. 1][3]:311 Ján odišiel ako pápežský legát do Ázie. Cez Konštantínopol, strednú Áziu a púšť Gobi sa dostal až do Pekingu. Vracal sa cez Indiu, Cejlón, Bagdad, Jeruzalem a Cyprus, aby sa v roku 1353 po pätnástich rokoch vrátil do Avignonu.[1]:580
Roku 1353 prišiel na žiadosť cisára Karla IV. do Čiech, kde bol požiadaný o napísanie českej kroniky. Po návrate do Avignonu ho cisár Karol IV. pozval do Prahy, ale už roku 1354 ho pápež vymenoval za biskupa v Bisignane v Kalábrii. Tam v rokoch 1355 – 1356 napísal na žiadosť Karla IV. spomenutú kroniku.[2]
Česká kronika[upraviť | upraviť zdroj]
Český kráľ a cisár Karol IV. podporoval českú kronikársku tvorbu. Inicioval druhú redakciu kroniky Františka Pražského, napísanie Kroniky kostela Pražského a angažoval Jána Marignolu, znalého „hladkého latinského slohu“, aby „prešiel staré i nové nejasne spísané príbehy kroník, zvlášť českých, aby odstránil nejasné dvojzmysly a vynechal, čo je nadbytočné a vložil niektoré prospešné správy.“ Karol IV. zároveň načrtol štruktúru kroniky, kde české dejiny mali byť integrované do svetových.[1]:581 Zámer začleniť české dejiny do kontextu svetových sa nepodarilo naplniť, autor, opierajúci sa iba o Kosmovu kroniku a jeho pokračovateľov nerozumel predlohám, zamieňal mená, zahmlieval súvislosti. Sám autor toto priznáva:
| „ | Nařídil jste, nejjasnější císaři a vždy rozmnožiteli, Karle Čtvrtý, abych prošel les českých kronik a v nerozuzlitelné spleti trnitého křoví označil nějakou stezku v řadě těch, kteří po odstranění nánosů zmateného vyprávění mají promluvit. ... tedy toužím uposlechnout tvého rozkazu, bez ohledu na to, že mi bylo přikázáno rozběhnout se po zcela cizím jazyku a zemi. Byť málo zběhle, přece tím ochotněji a také trochu opatrně jsem vstoupil do vzpomenuté pustiny. A když jsem vešel do neznámých hájů jak osob, tak jmen, jež můj florentský jazyk ani nedovede vyslovit, zatímco jsem myslil, že vycházím, shledal jsem, že bloudím v Daidalově paláci, protože se mi neotevřel žádný vchod. | “ |
| – [1]:455 | ||
Jediné, čo bol schopný samostatne formulovať, boli oslavné výklady o Karlovi IV. Historická hodnota kroniky je sporná.[1]:581 Kronika je rozdelená do troch častí:
- Chearcos – dejiny sveta od Adama až po potopu sveta. Táto časť obsahuje aj stručný opis cesty Jána Marignolu do Ázie a je preto obsahovo najcennejšia.[1]:448-453
- Monarchos - dejiny od Noemovho syna Jáfeta až po Karla IV.[1]:454-503
- Ierarcos – dejiny kňazstva od prvého českého biskupa Dětmara do konca 12. storočia.[1]:508-516
Veľká Morava a Uhorsko[upraviť | upraviť zdroj]
Kronika neprináša nové informácie, len fakty prevzaté z Kosmovej kroniky, odkiaľ pochádzajú nasledovné údaje týkajúce sa Veľkej Moravy a Uhorska:[2]:329
- Příběh o Svatoplukovi[1]:464 z roku 894 o krste Bořivoja a utiahnutí sa kráľa Svätopluka do obydlia troch pustovníkov, jeho ríšu nešťastne spracovali jeho synovia, takže ju postupne okupovali Uhri, Poliaci a Nemci.
- výprava kniežaťa Břetislava do Uhorska a spustošenie zeme až po Ostrihom[1]:470
- kapitoly Jak Svatopluk zvítězil nad Uhry a jak ztratil oko a Jak Svatopluk po uzdravení oka opět napadl Uhry opisujú boje kniežaťa Svatopluka s uhorským kráľom Kolomanom. Roku 1109 sa spomína a spustošenie širokého okolia Nitry
- kapitola Jak Přemysl, syn Václavův, táhl s vojskem proti uherským králům, kteří porušili mír opisuje boje Přemysla Otakara II. s uhorskými kráľmi Belom IV. a Štefanom V.[1]:494
- z roku (1261) je údaj o svadbe Přemysla Otakara II. s Kunhutou na bratislavskom hrade ("Possen"). Ten istý kráľ usporiadal zakrátko svadbu netere so synom uhorského kráľa, ktorého so sprievodom očakával pri Bratislave ("versus Posonium").[1]:497
Rukopisy a preklady[upraviť | upraviť zdroj]
Kronika sa zachovala v dvoch rukopisoch:
- úplný text je zachovaný v jedinom rukopise z 15. storočia uloženom v Národnej knižnici ČR, signatúra I D 10.[1]:582
- neúplný rukopis len s fragmentami diela sa nachádza v knižnici sv. Marka v Benátkach, signatúra Lat. X. 188.[1]:583
Rukopis vydali Gelasius Dobner v Monumenta historica Boemiae II (1768, s. 68 - 282 )[4] a Josef Emler vo Fontes rerum Bohemicarum III. (1882, s. 487 - 604) na základe pražského rukopisu.[2] Plný moderný český preklad vyšiel v súbornom diele Kroniky doby Karla IV.[1]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Išlo o posledné pápežské posolstvo k pekinskému dvoru, po roku 1386 boli Mongoli z Číny vyhnaní.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p Česká kronika Jana Marignoly. In: BLÁHOVÁ, Marie. Kroniky doby Karla IV.. Praha : Svoboda, 1987.
- ↑ a b c d 266. JOHANNES DE MARIGNOLA. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 329.
- ↑ BARKER, Felix; ROSS-MACDONALD, Malcolm; CASTLEREAGH, Duncan. Začiatky hľadania. Bratislava : Mladé letá, 1981.
- ↑ DE' MARIGNOLLI, Giovanni. Monumenta Historica Boemiae Nusquam Antehac Edita. Ed. Dobner Gelasius. Praha : Joannes Josephus Clauser, 1768. Dostupné online. Kapitola Chronicon Reverendissimi Joannis Dicti de Marignolis de Florentia Ordinis Minorum Bysinianensis Episcopi, s. 68–282. (po latinsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kronika Jána Marignolu
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giovanni di Marignolli na českej Wikipédii.