Bořivoj I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bořivoj I.
české knieža
Krst kniežaťa Bořivoja (Václav Ignác Leopold Markovský, nedatované, olej na plátne, Národná galéria, Praha)
Krst kniežaťa Bořivoja (Václav Ignác Leopold Markovský, nedatované, olej na plátne, Národná galéria, Praha)
Panovanie
DynastiaPřemyslovci
Panovanie872 – 888/889
Predchodca-
NástupcaSvätopluk I.
Biografické údaje
Narodenie852/853
Úmrtie888/889
Rodina
Manželka
Otecneznámy
Matkaneznáma
Odkazy
Spolupracuj na CommonsBořivoj I.
(multimediálne súbory na commons)

Bořivoj I. alebo po slovensky aj Borivoj I. (* 852/853?, † okolo 888/889?) bol české knieža z rodu Přemyslovcov.

Prvé historické knieža[upraviť | upraviť zdroj]

Českí dejepisci ho označujú ako prvého vladára, ktorý vystúpil z tieňa legiend a povestí, t. j. je prvým historicky doloženým českým panovníkom. Jeho predchodcom bol bližšie neznámy a bájny Hostivít.

Po r. 867/868 sa stal pražským kniežaťom s mocou v oblasti stredných Čiech. Istý čas podporoval veľkomoravské knieža Svätopluka. V r. 874/875 sa oženil s Ludmilou, spolu s ktorou bol v r. 882/884 na Velehrade pokrstený arcibiskupom Metodom. Hoci už predtým bolo v r. 845 pokrstených 14 českých kniežat (duces Boemanorum) na sneme v bavorskom Rezne (Regensburg), Bořivojova konverzia sa javí ako skutočný počiatok christianizácie krajiny. Krstom na Morave čelil Bořivoj expanzívnym snahám východofranských kniežat a bavorských biskupov. Prijatie slovanskej liturgie zároveň znamenalo možnosť nielen pomerne rýchleho šírenia novej viery, ale aj vzniku domácej slovesnej kultúry s predstihom voči ostatnej časti Európy.

Založenie sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Bořivoj postavil prvé svätyne v Čechách, sv. Klimenta na svojom sídle na Levém Hradci a Panny Márie neďaleko kamenného stolca na vrchu Žiži. Neskôr pristúpil k budovaniu základov dnešného Pražského hradu, na ktorý preniesol svoje sídlo z Levého Hradca. Postavením hradiska nad ohybom rieky Vltava dal základ vzniku budúceho mesta. Z kmeňového hradiska sa Praha stala kniežacím sídlom. Založenie tohto hradiska vyvolalo v krajine otvorené povstanie, pred ktorým musel dokonca utiecť. Po svojom návrate upevnil moc a ku koncu svojej vlády sa stal do značnej miery samostatným kniežaťom nielen v oblasti Čiech, ale aj na ďalších územiach, ktoré ovládal. Dá sa preto povedať, že Čechy mali koncom 9. storočia „hlavné knieža“. Keď Bořivoj v r. 888/889 umrel, vlády v Čechách sa ujal Svätopluk I.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou mal šesť detí (troch synov a tri dcéry). Historicky sú však známi iba dvaja synovia: Spytihněv a Vratislav. Obaja postupne zasadli na kniežací stolec.

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Bořivoj I.
Vladárske tituly
Predchodca
-
České knieža
867/868888/889
Nástupca
Svätopluk I.