Přemyslovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Přemyslovský erb

Přemyslovci boli príslušníci českého panovníckeho rodu, ktorý vládol v Čechách od konca 9. storočia do roku 1306. Okrem českého zasadli i na uhorský a poľský trón. V českých krajinách panovali i na Morave (ako údelné kniežatá brnenské, znojemské a olomoucké). Hlavná línia vymrela po meči v r. 1306, vo vedľajšej (opavskej) línii vymreli až v r. 1521.

Počiatky rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Přemyslovci odvodzovali svoj pôvod od bájneho Přemysla Oráča, náčelníka kmeňa Lemuzov, ktorý sídlil v stredných Čechách a jeho hlavným strediskom bolo územie dnešnej Prahy. Na prelome 11. a 12. storočia tieto tradície zapísal najstarší český kronikár Kosmas vo svojej Kronike Čechov. Podľa nej si Přemysla Oráča vyvolila za manžela bájna kňažná Libuša z kmeňa Čechov. Spolu mali sedem synov – Nezamysla, Mnata, Vojena, Vnislava, Křesomysla, Neklana a Hostivíta. Najstarším historicky doloženým Přemyslovcom bol Hostivítov syn Bořivoj I. (9. storočie), české knieža v čase, keď přemyslovské kniežatstvo patrilo k Svätoplukovej Veľkej Morave (880 – 894). Spolu so svojou manželkou Ludmilou prijal krst, čím začal proces christianizácie Čiech. Po smrti Svätopluka sa všetci českí kmeňoví vojvodcovia od Veľkej Moravy odtrhli a r. 895 vstúpili v Regensburgu do vazalského pomeru k nemeckému kráľovi Arnulfovi Korutánskemu.

Prvé historické kniežatá[upraviť | upraviť zdroj]

Po Bořivojovi panovali jeho synovia Spytihněv I. a Vratislav I., ktorého synom bol Václav (neskoršie vyhlásený za svätého). V roku 935 ho v Starej Boleslavi dal zavraždiť jeho brat Boleslav a ujal sa moci. Boleslav I. bol energický panovník. Podarilo sa mu podmaniť si aj kmeňové územia na severe a západe Čiech. K jeho kniežatstvu vtedy ešte nepatrili severovýchodné, východné a južné Čechy ovládané rodom Slavníkovcov.

Roku 995 po dobytí hlavného strediska Slavníkovcov a vyvraždení všetkých mužských príslušníkov tohto rodu, si Boleslav II. podrobil aj ich územia. Poľský kráľ Boleslav I. Chrabrý, obsadil r. 999 Krakovsko a v r. 999 – 1003 opanoval aj Moravu. Po vypudení Boleslava III. z Čiech sa nakrátko stal vládcom v Čechách príbuzný Přemyslovcov Vladivoj (1002 – 1003) a po ňom až do r. 1004 sám Boleslav Chrabrý. Koniec jeho vláde v Čechách urobil nemecký kráľ Henrich II., ku ktorému sa pred svojím bratom Boleslavom III. uchýlili Jaromír a Oldřich. Pomocou nemeckého kráľa sa obaja postupne dostali na český kniežací stolec. Za vlády Oldřicha došlo k pripojeniu Moravy k Čechám (v r. 1017 – 1027). Tým sa vytvorilo základné jadro českého přemyslovského štátu, ktoré sa už potom nikdy nerozpadlo.

Správcom Moravy sa stal Oldřichov syn Břetislav, ktorý neskôr aj ako panovník (1035 – 1055), upevnil přemyslovské panstvo v Čechách a na Morave. Jeho syn Vratislav II. dostal od cisára Henricha IV. ako prvý Přemyslovec kráľovskú hodnosť (iba však pre svoju osobu, nie dedične).

Až do konca 11. storočia sa kniežací stolec obsadzoval podľa starešníckeho princípu (vládol vždy najstarší člen rodu). V prvej štvrtine 12. storočia sa toto pravidlo porušilo; jednotliví členovia rodu súperili navzájom o vládu. Za kniežaťa Svatopluka Olomouckého v r. 1108, došlo k vyvraždeniu tretieho významného českého rodu Vršovcov. Významným přemyslovským panovníkom v 12. storočí bol Vladislav II. (1140 – 1172), ktorému cisár Fridrich I. Barbarossa za jeho hrdinstvo pri obliehaní Milána udelil kráľovský titul (r. 1158).

Dediční českí králi[upraviť | upraviť zdroj]

Počnúc Přemyslom Otakarom I. (1192 – 1193 a 1197 – 1230), až na krátke prerušenie od r. 1193 do r. 1197, keď bol českým panovníkom pražský biskup Henrich Břetislav a po ňom brat Přemysla Otakara I. Vladislav Henrich, otázka nástupníctva sa počas celého 13. storočia riadila pravidlom primogenitúry (prvorodenstva). Přemysl Otakar I., ktorého druhou manželkou bola dcéra uhorského kráľa Bela III. Konštancia, už r. 1198 dosiahol pre seba kráľovskú hodnosť a zlatou bulou sicílskou z r. 1212 udelil rímsky cisár Fridrich II. Sicílsky kráľovskú hodnosť a právo voliť rímskeho kráľa aj jeho nástupcom.

Udelením dedičnej kráľovskej hodnosti sa stalo postavenie českých panovníkov omnoho samostatnejšie a nezávislejšie. Přemyslovci sa tým zaradili medzi najvýznamnejšie európske dynastie. Najväčším českým panovníkom 13. storočia bol Přemysl Otakar II. (1253 – 1278), ktorý sa ešte za života svojho otca Václava I. ako moravský markgróf stal aj rakúskym, štajerským a korutánskym vojvodom. Ašpiroval aj na cisársku korunu, no 26. augusta 1278 v rozhodujúcom boji v bitke na Moravskom poli bol porazený Rudolfom Habsburským a na bojisku aj sám padol.

Vymretie kráľovskej vetvy[upraviť | upraviť zdroj]

Po jeho smrti nastalo obdobie provizória, počas ktorého vládol v Čechách ako poručník neplnoletého Václava II. Oto V. Brandenburský a na Morave Rudolf Habsburský. Až r. 1283 vládu nad celým územím prevzal Václav II., ktorý sa usiloval aj o získanie poľskej koruny. Jeho syn Václav III. sa po vymretí Arpádovcov (v r. 1301) stal uhorským kráľom. R. 1305 odišiel z Uhorska a po neočakávanej smrti svojho otca sa stal i českým kráľom. Václav III. pokračoval v politike svojho otca, no pri ceste na vojenskú výpravu do Poľska ho 4. augusta 1306 v Olomouci zavraždili. Ním vymrel rod Přemyslovcov v mužskej kráľovskej línii.

Po Přemyslovcoch nastúpila v českom štáte dynastia Luxemburgovcov. Prostredníctvom Elišky Přemyslovny (sestry Václava III.), manželky Jána Luxemburského rod pokračoval v ženskej línii. Eliškin syn Karol sa pokladal za dediča přemyslovských tradícií a hrdo sa k svojim přemyslovským predkom hlásil.

Opavskí Přemyslovci[upraviť | upraviť zdroj]

Nemanželský syn kráľa Přemysla Otakara II. Mikuláš I. Opavský bol pápežom Urbanom IV. legitimizován, ale nemohol si nárokovať český trón. Od svojho otca najneskôr v roku 1269 získal do držby Opavsko. Jeho syn Mikuláš II. potom v roku 1337 zdedil Ratiborské kniežatstvo. Po jeho smrti v roku 1365 sa rodová doména rozpadla na menšie územia rozdelené medzi jeho potomkami. Medzi rokmi 14431456 držali opavskí Přemyslovci tiež Minsterberské kniežatstvo. Táto vetva vymrela v roku 1521, posledným členom rodu Přemyslovcov bol Valentin Hrbatý.

Přemyslovské kniežatá a králi[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Vládca Poznámka
Přemyslovské kniežatá
867/868 do 889 Bořivoj I. prvý historicky doložený Přemyslovec
889 do 915 Spytihněv I.
915 do 921 Vratislav I.
921 do 929/935 Václav I.
929/935 do 967/972 Boleslav I.
967/972 do 999 Boleslav II.
999 do 1002 a 1003 Boleslav III.
1002 do 1003 Vladivoj
1004 do 1012 Jaromír
1012 do 1033 Oldřich I.
1033 do 1034 Jaromír
1034 Oldřich
1034 do 1055 Břetislav I.
1055 do 1061 Spytihněv II.
1061 do 1092 Vratislav II. v r. 1085 – 1092 prvý český kráľ
1092 Konrád I. Brniansky
1092 do 1100 Břetislav II.
1100 do 1107 Bořivoj II.
1107 do 1109 Svatopluk
1109 do 1117 Vladislav I.
1117 do 1120 Bořivoj II.
1120 do 1125 Vladislav I.
1125 do 1140 Soběslav I.
1140 do 1172 Vladislav II. v r. 1158 – 1172 český kráľ
1172 do 1173 Bedřich
1173 do 1178 Soběslav II.
1178 do 1189 Bedřich
1189 do 1191 Konrád II. Oto
1191 do 1192 Václav II.
1192 do 1193 Přemysl Otakar I.
1193 do 1197 Jindřich Břetislav
1197 Vladislav Jindřich
1197 do 1198 Přemysl Otakar I.
Přemyslovskí králi
1198 do 1230 Přemysl Otakar I.
1230 do 1253 Václav I.
1253 do 1278 Přemysl Otakar II.
1278 do 1305 Václav II. v r. 1300 – 1305 tiež poľský kráľ
1305 do 1306 Václav III. v r. 1301 – 1305 tiež uhorský kráľ (ako Ladislav V.)

Dedičná línia na českom tróne[upraviť | upraviť zdroj]

Přemyslovci-Luxemburgovci-Habsburgovci-Jagellovci

Pozn.: Tučným písmom je zvýraznený pokračovateľ línie

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]