Zlatá bula sicílska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Zlatá bula sicílska

Zlatá bula sicílska je dokument, ktorý významne ovplyvnil postavenie stredovekého českého štátu. Vydal ju 26. septembra 1212 rímsky kráľ Fridrich II. Štaufský v Bazileji českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I. ako odmenu za podporu, ktorú mu Přemysl poskytol v boji o ríšsku kráľovskú korunu. Listina získala svoj názov, pretože bola spečatená zlatou pečaťou Kráľovstva oboch Sicílií, kde Fridrich dovtedy panoval. V čase vydania tohto dokumentu bol už síce zvoleným rímskym kráľom, ale pretože len smeroval do Nemecka, aby sa tu ujal vlády, ríšsku pečať k dispozícii nemal.

Obsah dokumentu[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatá bula sicílska predstavovala súhrn výsad, ktoré Přemyslovi I. Otakarovi už predtým udelili rímski panovníci Filip Švábsky a Oto IV., a zároveň bola potvrdením statusu quo vytvárajúceho sa na prelome 12. a 13. storočia. Predovšetkým znovu potvrdzovala povýšenie českého kniežatstva na dedičné kráľovstvo a dedičný kráľovský titul českých panovníkov (uznaný tiež pápežom Inocentom III.), ich právo investitúry pražských a olomouckých biskupov a nedeliteľnosť českého štátu (tým bolo zrušené rozhodnutie cisára Fridricha I. Barbarossu z roku 1182 o vytvorení moravského markgrófstva ako ríšskeho léna). Lénny vzťah českého kráľa k rímsku kráľovi, prípadne cisárovi, nadobudol formálnu podobu. Pri nástupe nového panovníka mal cisár právo len potvrdiť kráľa už zvoleného v Čechách. Ten potom získal hodnosť ríšskeho arcičašníka a postupne aj jedného zo siedmich kurfirstov, ktorí boli oprávnení voliť rímskeho kráľa. Povinnosti českého panovníka voči cisárovi boli obmedzené na vyslanie 300 jazdcov na rímsku korunovačnú jazdu (alebo zaplatenie 300 hrivien striebra nákladov na ich vypravenie) a kráľovu účasť na rokovaniach niektorých ríšskych snemov, ktoré sa schádzali v blízkosti českého územia (Merseburg, Norimberg, Bamberg).

Zlatá bula sicílska garantovala vnútornú nezávislosť českého štátu a zároveň jeho formálnym začlenením do Svätej ríše rímskej ponúkala českým kráľom ako ríšskym kniežatám nové možnosti aktívnej zahraničnej politiky. Prispela tak k zvýšeniu prestíže českého kráľovstva v strednej Európe i k upevneniu pozícií jeho panovníkov medzi európskymi vládcami, ale aj na domácom poli.

Originál listiny je uložený v Štátnom ústrednom archíve v Prahe.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]