Vladislav II. (Čechy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bedřich
český knieža a kráľ
Vladislav II.
Narodenieokolo 1110
Úmrtie18. január 1174
Meerane, Sasko
RodičiaVladislav I., Richenza z Bergu
ManželkaGertruda Babenberská (1140 – 1150)
Judita Durínska (1153 –)
DetiBedřich
Svatopluk
Vojtech III.
Anežka Přemyslovna
Přemysl Otakar I.
Vladislav Jindřich
Richsa Česká
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladislav II.

Vladislav II. (* okolo 1110 – † 18. január 1174, Meerane, Sasko) bol český knieža (od r. 1140) a kráľ (v r. 1158 – 1172) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn kniežaťa Vladislava I. a Richenzy z Bergu.

Mladý Vladislav prežil dobrodružnú mladosť. Za vlády svojho strýka Soběslava I. nemal nádej na kniežací stolec, odišiel preto v roku 1133 k príbuzným do Bavorska. Po strýkovej smrti bol českými veľmožmi povolaný na kniežací stolec.

Druhý český kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

Nový knieža prejavil nečakanú ráznosť a vladárske schopnosti. Už v r. 1142 sa odohral pokus o jeho zvrhnutie, ale s pomocou rímskeho kráľa Konráda III. sa na tróne udržal. V r. 1147 sa zúčastnil druhej krížovej výpravy do Palestíny, odkiaľ sa však už z Carihradu vrátil späť. Po nástupe nového rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu a počiatočných vzájomných sporoch bol za svoje zásluhy o blaho ríše 11. januára 1158 na ríšskom sneme v Regensburgu ako druhý český panovník korunovaný za kráľa (iba pre svoju osobu). Po cisárovom boku sa zúčastnil vojenského ťaženia do Talianska, kde vynikol v bitke pri Miláne.

Obdobie Vladislavovho panovania prinieslo Čechám prosperitu a nebývalý rozkvet. Vďaka jeho politickým i rodinným stykom so zahraničím v krajine dostali priestor mnohé nové kultúrne vplyvy. Na počiatku Vladislavovho panovania sa v krajine usadili tzv. reformované rády – premonštráti a cisterciáni, neskôr i johaniti. Bolo založených viacero kláštorov (Strahov, Plasy, Želiv, Doksany).

Záver vlády[upraviť | upraviť zdroj]

V protiklade k jeho úspešnému panovaniu koniec jeho vlády nebol práve najšťastnejší. V záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemovného zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatsva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospecha svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy a uchýlil sa do Durínska, na majetky svojej druhej manželky Judity. Po smrti bol pochovaný v meissenskej katedrále, neskôr boli jeho telesné ostatky prevezené do Čiech a uložené v strahovskom kláštore.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Knieža a kráľ Vladislav II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou sa okolo roku 1140 stala Gertrúda Babenberská (* 1118?, † 1150), dcéra vojvodu Leopolda III., s ktorou mal štyri deti:

Druhý raz sa Vladislav II. oženil v r. 1153 s Juditou, dcérou Ľudovíta I. Durínskeho. Z manželstva sa narodili tri deti:

Rodokmeň[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Břetislav I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vratislav II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Judita zo Schweinfurtu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kazimír I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Svatava Poľská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Dobronega Kyjevská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Poppo z Bergu-Schelklingenu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrich I. z Bergu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Uhorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Richenza z Bergu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Diepold II. z Vohburgu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Adelheid z Mochentalu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Luitgarda Zähringenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]


Vladislav II.
Vladárske tituly
Predchodca
Soběslav I.
České knieža
11401158
Nástupca
Bedřich


Vladislav II.
Vladárske tituly
Predchodca
Vratislav II.
Český kráľ
11581172
Nástupca
Přemysl Otakar I.