Vladislav II. (Čechy)

	Vladislav II.
	český knieža a kráľ
Narodenie	okolo 1110
Úmrtie	18. január 1174; Meerane, Sasko
Rodičia	Vladislav I., Richenza z Bergu
Manželka	Gertruda Babenberská (1140 – 1150); Judita Durínska (1153 –)
Deti	Bedřich; Svatopluk; Vojtech III.; Anežka Přemyslovna; Přemysl Otakar I.; Vladislav Jindřich; Richsa Česká
Odkazy
Commons	Vladislav II.
	Biografický portál

Vladislav II. (* okolo 1110 – † 18. január 1174, Meerane, Sasko) bol český knieža (od r. 1140) a kráľ (v r. 1158 – 1172) z rodu Přemyslovcov, najstarší syn kniežaťa Vladislava I. a Richenzy z Bergu.

Mladý Vladislav prežil dobrodružnú mladosť. Za vlády svojho strýka Soběslava I. nemal nádej na kniežací stolec, odišiel preto v roku 1133 k príbuzným do Bavorska. Po strýkovej smrti bol českými veľmožmi povolaný na kniežací stolec.

Druhý český kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

Nový knieža prejavil nečakanú ráznosť a vladárske schopnosti. Už v r. 1142 sa odohral pokus o jeho zvrhnutie, ale s pomocou rímskeho kráľa Konráda III. sa na tróne udržal. V r. 1147 sa zúčastnil druhej krížovej výpravy do Palestíny, odkiaľ sa však už z Carihradu vrátil späť. Po nástupe nového rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu a počiatočných vzájomných sporoch bol za svoje zásluhy o blaho ríše 11. januára 1158 na ríšskom sneme v Regensburgu ako druhý český panovník korunovaný za kráľa (iba pre svoju osobu). Po cisárovom boku sa zúčastnil vojenského ťaženia do Talianska, kde vynikol v bitke pri Miláne.

Obdobie Vladislavovho panovania prinieslo Čechám prosperitu a nebývalý rozkvet. Vďaka jeho politickým i rodinným stykom so zahraničím v krajine dostali priestor mnohé nové kultúrne vplyvy. Na počiatku Vladislavovho panovania sa v krajine usadili tzv. reformované rády – premonštráti a cisterciáni, neskôr i johaniti. Bolo založených viacero kláštorov (Strahov, Plasy, Želiv, Doksany).

Záver vlády[upraviť | upraviť zdroj]

V protiklade k jeho úspešnému panovaniu koniec jeho vlády nebol práve najšťastnejší. V záujme zachovania rodovej kontinuity sa pokúšal zaistiť nástupníctvo na tróne pre svojho najstaršieho syna Bedřicha. Na sklonku roku 1172 preto abdikoval a svojho syna uviedol ako nové české knieža. Neurobil to však cestou snemovného zhromaždenia ani prijatím kniežatstva od cisára. Ten jeho čin posúdil ako bezprávny. Bedřicha v nasledujúcom roku zbavil kniežatsva a na jeho miesto vymenoval syna Vladislavovho strýka Soběslava I., Oldřicha. Ten sa však titulu vzdal v prospecha svojho staršieho brata Soběslava. Vladislav opustil Čechy a uchýlil sa do Durínska, na majetky svojej druhej manželky Judity. Po smrti bol pochovaný v meissenskej katedrále, neskôr boli jeho telesné ostatky prevezené do Čiech a uložené v strahovskom kláštore.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Knieža a kráľ Vladislav II. bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou sa okolo roku 1140 stala Gertrúda Babenberská (* 1118?, † 1150), dcéra vojvodu Leopolda III., s ktorou mal štyri deti:

Bedřich (* okolo 1141, † 25. marec 1189), manželka Alžbeta Uhorská (*?, † po 1189), dcéra uhorského kráľa Gejzu II., 6 detí
Anežka (*?, † 7. jún 1228), neskoršia opátka Kláštora sv. Jiří na Pražskom hrade
Svatopluk (*?, † 15. október po 1169), manželka Helena, najmladšia dcéra uhorského kráľa Gejzu II.
Vojtech (Adalbert) (*?, † 7. apríl 1200), neskorší mělnícky prepošt a salzburský arcibiskup

Druhý raz sa Vladislav II. oženil v r. 1153 s Juditou, dcérou Ľudovíta I. Durínskeho. Z manželstva sa narodili tri deti:

Přemysl Otakar (* po 1155, † 15. december 1230), neskoršie knieža a kráľ Přemysl Otakar I.
Vladislav Jindřich (* okolo 1160, † 12. august 1222), neskoršie knieža
Richsa (*?, † 1182)