Svatava Poľská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svatava Poľská
česká kňažná a kráľovná
Svatava Poľská, ako ju spodobnil Jan Matejko
Svatava Poľská, ako ju spodobnil Jan Matejko
Narodenieasi 1046 – 1048
Úmrtie1. september 1126
Praha, České kniežatstvo
RodičiaKazimír I.
Dobronega Kyjevská
ManželVratislav II.
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Svatava Poľská

Svatava Poľská (* asi 10461048 – † 1. september 1126) bola treťou manželkou Vratislava II.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Svatava bola dcérou poľského kniežaťa Kazimíra I. a jeho manželky Dobronegy Kyjevskej, dcéry Vladimíra I. a po prababičke Dúbravke bola spriaznená s Prěmyslovcami. Jej bratmi boli poľskí králi Boleslav II. a Vladislav I.

Svadba s Vratislavom[upraviť | upraviť zdroj]

K sobášu Svatavy s Vratislavom došlo zrejme v roku 1062, rok po smrti predchádzajúcej kňažnej, Vratislavovej druhej manželky Adelaidy Uhorskej.[1] Jeho prvá manželka zomrela pri predčasnom pôrode potom, čo ju Spytihněv II. väznil. Podľa nemeckých historikov mala Svatava v čase svadby asi 15 rokov, podľa Oswalda Balzera 19 až 22. Dôvodom svadby bolo zachovanie neutrality Čiech v poľsko-nemeckom konflikte a Vratislav tak potvrdil priateľské vzťahy so Svataviným bratom, poľským kniežaťom (neskôr kráľom) Boleslavom II., s ktorým ale Vratislav neskôr bojoval o česko-poľské hranice.

Kňažná Svatava[upraviť | upraviť zdroj]

K Vratislavovým štyrom deťom Svatava pridala Boleslava, Bořivoja, Vladislava, Soběslava a Juditu. Najmladší potomok, Soběslav, sa narodil zrejme v roku 1075. V tej dobe bola už Svatava zrelou ženou a matkou, preto snáď mala s najmladším synom tak trochu iný vzťah. Traja z jej synov - Bořivoj, Vladislav a Soběslav sa stali kniežatami v nepokojných rokoch po smrti ich otca, dcéru Juditu Vratislav vydal za svojho priateľa a radcu Wiprechta Grojčšského.

O manželke kniežaťa sa však nezachovalo z tej doby veľa správ, snáď len tá, že podporovala vyšehradskú kapitulu.

Korunovácia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1085 sa konal dvorský zjazd v Mohuči, ktorý sa významne zapísal do českých dejín. Vratislav II. obdržal od Henricha IV. za svoje verné služby kráľovskú korunu (avšak len nededičnú), bol zbavený poplatkov a povinný účasťou českých vládcov s družinou na korunovačných cestách rímsko-nemeckých panovníkov do Ríma. Postupne sa tak uvoľňovali väzby českých a nemeckých panovníkov.

15. júna 1085 na Pražskom hrade trevírsky arcibiskup Egilbert Vratislava a jeho manželku Svatavu korunoval kráľom a kráľovnou, pri tejto príležitosti je pri Vratislavovi uvádzaný aj titul kráľ poľský.

Medzitým Egilbert, arcibiskup trevírsky, v zmysle cisárovho rozkazu, prišiel do hlavného mesta Prahy a dňa 15. júna pri slávnej omši svätej pomazal Vratislava, odeného kráľovskými odznakmi, na kráľa a vložil korunu na hlavu jeho i na hlavu jeho manželky Svatavy, oblečených v kráľovskom rúchu.
– Kosmova kronika

Pri príležitosti korunovácie vznikol Vyšehradský kódex.

Vdova[upraviť | upraviť zdroj]

Vratislav si užíval titul kráľa šesť rokov, zomrel 14. januára 1092. Svatava tak ovdovela a prizerala sa potom bojom medzi členmi prěmyslovského rodu. V roku 1111 zohrala rolu pri jednaní Vladislava I. s Boleslavom III. po kráľovej smrti Svatava taktiež uzmierovala svojich najmladších synov Soběslava a Vladislava.

V roku 1125 umierajúci Vladislav I. potvrdil ako svojho nástupcu Ota II. Olomouckého, ktorého nástupníctvo podporoval aj Vladislavova manželka Richenza z Bergu. Až zásah kráľovnej jeho rozhodnutie zmenil. [1] Po veľkom nátlaku ku ktorému sa pripojil aj Svatavin priateľ Oto Bamberský, sa umierajúce knieža s bratom zmieril i keď veľmi nerád.

Svatava, ktorá bola viac než 30 rokov vdovou, ešte zažila víťazstvo svojho syna v bitke pri Chlumci a umrela 1. septembra 1126. Pochovaná je rovnako ako jej manžel na Vyšehrade v kostole sv. Petra a Pavla.

Potomstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z piatich detí Svatavy a Vratislava II. sa všetky dožili dospelosti:

  • Boleslav († 1091), olomoucský údelník
  • Bořivoj II. (* 1064? - † 1024), české knieža
1100 Helbirga Babenberská
1111? Richenza z Bergu
1123 Adelaida Uhorská
  • Judita Grojčská (* 1066 - †1108), olomoucký údelník

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KAREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J.. Královny a kněžné české. Praha : X-Egem, 1996.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatava Polská na českej Wikipédii.