Preskočiť na obsah

Břetislav I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Břetislav I.
české knieža
Břetislav I.
Narodenie1002 - 1005
?
Úmrtie10. január 1055
Chrudim
RodičiaOldřich I., Božena
ManželkaJudita zo Schweinfurtu (1021 -)
Deti5
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Břetislav I.

Břetislav I., zv. český Achilles, (* medzi 10021005, † 10. január 1055, Chrudim) bol české knieža z dynastie Přemyslovcov, ktorý vládol v rokoch 10341055.

Břetislav bol nemanželský syn kniežaťa Oldřicha a jeho družky (a neskôr manželky) Boženy. Jeho otec ho niekedy v roku 1019 určil správcom Moravy, čerstvo pripojenej k Čechám. Oženiť ho však bolo trochu zložitejšie, nelegitímny potomok nebol príliš atraktívnym ženíchom, nakoniec to však celé vyriešil Břetislav osobne, keď v roku 1021 uniesol z kláštora vo Schweinfurte dcéru bavorského vojvodu Henricha, Juditu zo Schweinfurtu (tiež Gutu), s ktorou sa roku 1029 oženil.

Po smrti svojho otca, kniežaťa Oldřicha, bol okrem svojho strýka Jaromíra jediným žijúcim Přemyslovcom. Na kniežací stolec usadol Jaromír, ale vzápätí nato sa ho v Břetislavov prospech vzdal.

Břetislav sa čoskoro ukázal ako veľmi silný a sebavedomý panovník a potom, čo si upevnil a poistil svoju domácu pozíciu a získal prvého následníka, začal rozširovanie svojej moci smerom na poľské územie. V rokoch 1038 – 1039 obsadil Krakov a Hnezdno, nad ostatkami sv. Vojtecha, uloženými v tunajšej bazilike Panny Márie, vyhlásil vydanie prvého známeho českého zákonníka (tzv. Břetislavova dekreta).

Obsahom týchto nariadení bola snaha o povznesenie kresťanských mravov. Prvé tri články sa týkali manželských vzťahov, smerovali proti mnohoženstvu a nerozlučiteľnosti manželstva. Ďalšie články boli napr. namierené proti rozširovaniu počtu krčiem, týkali sa zákazu všetkej práce v nedeľu a vo sviatok a príkazu pochovávať mŕtvych výlučne na cintorínoch.

Vojtechove pozostatky dal knieža previezť do Prahy.

Jeho protipoľská výprava však vzbudila pozornosť rímskeho kráľa Henricha III., ktorý v roku 1040 vpadol do Čiech, aby českému kniežaťu pripomenul jeho vazalské postavenie. Prvý Henrichov pokus bol neúspešný (v bitke pri Brůdku na Šumave bol na hlavu porazený), ale o rok neskôr už bola jeho výprava úspešnejšia. Nakoniec Břetislavovi, obkľúčenému v Prahe, zostalo len uznať a obnoviť vazalskú prísahu. V nasledujúcich rokoch sa stal pevným a oddaným Henrichovým spojencom, ktorého podporoval najmä pri výprave do Uhorska. V roku 1042 po dobytí Hainburgu a Bratislavy prenikli na juhozápadné Slovensko až po rieku Hron, kde porazili uhorské vojsko. Nitrianske kniežatstvo sa podrobilo kráľovi.[1]

V roku 1054 vyriešil komplikovanú otázku nástupníctva na kniežací stolec presadením seniorátu (starešinského poriadku) – ustanovením podľa ktorého zdedil stolec najstarší mužský člen přemyslovskej dynastie (vzhľadom na to, že mal päť synov, išlo o celkom dôležité rozhodnutie). Ďalším členom dynastie potom mali patriť menšie údely na Morave. Krátko potom Břetislav zomrel na hrade Chrudim počas príprav na vojenské ťaženie do Uhorska.

Bol pochovaný v kostole sv. Víta na Pražskom hrade. V roku 1373 boli jeho telesné ostatky uložené do nového svätovítskeho chrámu.

Rodinné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

V manželstve s Juditou sa im narodilo päť synov:

Genealógia

[upraviť | upraviť zdroj]
Boleslav II.
* asi 932
† 7. február 999
  Emma
* pred 950
† 1005/1006
  ?   ?
         
     
  Oldřich
† 9. november 1034
  Božena?
† po 1052
 
     
   
Judita zo Schweinfurtu
* pred 1003
† 2. august 1058
OO   asi 1021
Břetislav I.
* 1002/1005
† 10. január 1055
                   
                   
                   
Spytihněv II.
 * 1031
 † 28. január 1061
 
Vratislav II.
* 14. január 1092
 
Konrád I. Brniansky
 * asi 1035
 † 6. september 1092
 
Jaromír
 nar. okolo 1040
 † 26. jún 1090
 
Oto I. Olomoucký
 † 1086
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 113.



Břetislav I.
Vladárske tituly
Predchodca
Oldřich
České knieža
10341055
Nástupca
Spytihněv II.