Belo III.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Belo III. (Uhorsko))
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Belo III.
Kráľ Uhorska a Chorvátska
Rekonštrukcia tváre Bela III.
Rekonštrukcia tváre Bela III.
Belo III., erb
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie11721196
KorunováciaStoličný Belehrad: 13. január 1173
PredchodcaŠtefan III.
NástupcaImrich
Biografické údaje
Narodenie1148
Ostrihom, Uhorské kráľovstvo
Úmrtie23. apríl 1196
Stoličný Belehrad, Uhorské kráľovstvo
PochovanieKatedrálna bazilika svätého Štefana, Stoličný Belehrad
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecGejza II.
MatkaEufrozína Kyjevská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsBelo III.
(multimediálne súbory na commons)

Belo III. (maď. III. Béla; * 1148, Ostrihom – † 23. apríl 1196, Stoličný Belehrad) z dynastie Arpádovcov bol v rokoch 1172 – 1196 uhorský a chorvátsky kráľ, v rokoch 1161 – 1163 chorvátsko-dalmátsky údelný vojvoda. Zaslúžil sa o svätorečenie Ladislava I., za dnešnú podobou svätoštefanskej koruny a za čias jeho vlády vznikol aj prvý uhorský štátny erb, ktorý pozostával zo strieborného dvojkríža na červenom štíte bez ďalších heraldických figúr.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Belo III. sa narodil pravdepodobne v roku 1148 ako druhý syn vtedajšieho uhorského kráľa Gejzu II. a jeho manželky Eufrozíny, dcéry kyjevskoruského veľkokniežaťa Mstislava I. O detstve Bela III. sa pramene príliš nezmieňujú.[1]

Po Gejzovi II. nastúpil na trón najstarší syn, Belov brat Štefan III. Podľa zmluvy, ktorú v roku 1164 uzatvoril s byzantským cisárom Manuelom I. Komnenom, poslali mladého Bela na byzantský dvor na výchovu. Manuel, ktorý dovtedy nemal vlastného dediča, ho chcel oženiť so svojou dcérou Máriou. Belo dostal grécke meno Alexius a ako plánovanému dedičovi trónu mu cisár udelil nový dvorný titul despota. V roku 1165 boli Alexius (Belo) a Mária vyhlásení za oficiálnych dedičov.

Keď sa však Manuelovej druhej manželke Márii z Antiochie v roku 1169 narodil syn Alexios, zasnúbenie Bela a Márie bolo zrušené, bol mu odňatý prestížny titul despotes a získal titul kaisar. Cisár však zariadil jeho svadbu s nevlastnou sestrou svojej druhej manželky, Agnesou z Antiochie, takže sa Belo stal Manuelovým švagrom.

Uhorský kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

Zobrazenie Bela III. v Obrázkovej kronike

Dňa 4. marca 1172 zomrel Belov brat Štefan. Pravdepodobne bol otrávený a Belo dostal ponuku uhorskej koruny. Za uhorského kráľa bol Belo III. korunovaný kaločským arcibiskupom v Stoličnom Belehrade 13. januára 1173.[1] Vďaka väzbám k Byzantskej ríši nezískal príliš veľkú podporu. Väčšina šľachty, vrátane Belovej matky, by radšej na tróne chceli Belovho brata Gejzu. Belo nechal matku aj brata uväzniť. Brata prepustil v roku 1189, keď rímsko-nemecký cisár Fridrich I. vstúpil do Uhorska. Prepustený Gejza sa pripojil ku križiackej výprave pod cisárovým velením.

Potom panoval jeho brat Belo, ktorý prenasledoval zlodejov a zbojníkov a ako prvý zaviedol poriadok do podávania žiadostí...
– Dubnická kronika[2]

V roku 1181 Belo nariadil, aby všetky náležitosti, ktorými sa zaoberal, boli doručované písomne. Tým položil základy uhorskej byrokracie.

Počas Belovho panovania nadobudli na intenzite výboje Maďarov do ruskej Haliče. V roku 1188 Belo úplne obsadil Halič, pričom vyhnal kniežaťa Vladimíra Jaroslaviča a vymenoval svojho syna Ondreja za kráľa dobytého územia. Krátko nato Vladimír získal s poľskou a nemeckou podporou svoje kniežatstvo späť. Belo viackrát zasahoval s bavorskou podporou aj proti českému kniežaťu Václavovi II.

Belo III. zomrel 23. apríla 1196 v Stoličnom Belehrade, kde bol pochovaný vedľa svojej manželky Agnesy v katedrálnej bazilike, ktorú neskôr zničili Turci. V roku 1848 sa pri archeologickom prieskume zvyškov baziliky našli kráľove pozostatky spolu s pozostatkami jeho manželky Agnesy a následne boli premiestnené do Matejovho kostola na Budínskom hrade. Počas výskumu pozostatkov Bela III. a jeho manželky sa zistilo, že Belo bol na svoju dobu nezvyčajne vysoký, meral 192 cm, čo potvrdilo aj svedectvo jeho súčasníka kanonika Richarda, ktorý sa s ním stretol pri ceste do Svätej zeme v roku 1189. Možno konštatovať, že po matke a prababke z dynastie Rurikovcov mal severské rysy.[3]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŠEFCOVÁ, Eva. Belo III. – panovník európskeho formátu. dennikn.sk (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2019-06-06]. ISSN 1339-844X.
  2. SOPKO, Július. Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.
  3. KÁSLER, Miklós. DNA profiling of Hungarian King Béla III and other skeletal remains originating from the Royal Basilica of Székesfehérvár [online]. researchgate.net, 2018-02-10, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belo III.


Belo III.
Vladárske tituly
Predchodca
Štefan III.
kráľ
11721196
Nástupca
Imrich