Jozef I. (Svätá rímska ríša)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef I. Habsburský
Jozef I.
Narodenie 26. júl 1678
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 17. apríl 1711 (32 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Jozef I.

Jozef I. Habsburský (* 26. júl 1678, Viedeň – † 17. apríl 1711, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, rímskonemecký cisár (od r. 1705; korunovácia sa konala r. 1690), český a uhorský kráľ z rodu Habsburgovcov, najstarší syn cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-Neuburskej.

Otcov následník[upraviť | upraviť zdroj]

Už od narodenia bol predurčený za otcovho následníka a Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne. Uhorská korunovácia deväťročného Jozefa sa konala 9. decembra 1687, ako jedenásťročný bol 24. januára 1690 zvolený a o dva dni neskôr korunovaný v Augsburgu za rímskeho kráľa. Jeho česká korunovácia sa naopak nikdy neuskutočnila.

Inteligentný a schopný mladík prešiel náročnou výchovou budúceho panovníka, vyznačoval sa predovšetkým jazykovým nadaním (ovládal sedem rečí) a záujmom o hudbu, ktorú podľa vzoru svojho otca i komponoval. Za tienistú stránku jeho života bol považovaný značný záujem o ženy, ktorý prejavoval od svojej mladosti. Aféry a škandály vyplývajúce z jeho vzťahu čerili pokojné ovzdušie viedenského dvora, kde v Leopoldovej dobe vládla mravopočestná atmosféra. Veľké nádeje boli kladené v tomto smere do Jozefovho sobáša s Amáliou Vilhelmínou (konal sa 24. februára 1699). Mali spolu dcéru Máriu Jozefu Habsburskú (1699 – 1757). Sobášom s Augustom III. Saským sa najskôr stala manželkou saského kniežaťa a neskôr aj poľskou kráľovnou. Mária Jozefa mala ešte dvoch mladších súrodencov: brata Leopolda Jozefa (1700 – 1701) a sestru Máriu Amáliu (1701 – 1756). Jozef neostal svojej žene verný a pravdepodobne ju po niekoľkých rokoch manželstva dokonca nakazil pohlavnou chorobou, v dôsledku ktorej ostala neplodná.

Hospodárske dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1705 zomrel cisár Leopold I. a Jozefovi sa otvorila cesta k samostatnej vláde. Smer, ktorým sa táto vláda bude uberať, naznačovali ešte za otcovho života jeho reformné postoje a konflikty s otcovými osvedčenými štátnikmi.

Hospodárska situácia krajín monarchie nebola priaznivá. V dôsledku dlhodobých vojen vzrastalo daňové zaťaženie poddaných, čo spôsobovalo nespokojnosť širokých más obyvateľstva. Na panovníckom dvore vládla byrokracia, neporiadky, úplatkárstvo a protekcionárstvo.

Dvadsaťsedemročný Jozef bol však už schopným vladárom odhodlaným k radikálnym opatreniam. Obklopil sa pragmatickými politikmi a diplomatmi, s pomocou ktorých sa usiloval o správu a finančné reformy monarchie a o upevnenie svojho postavenia ako cisára rímskonemeckej ríše. Už krátko po nástupe na trón uskutočnil viaceré zmeny. Posilňoval úlohu centrálne riadenej štátnej byrokracie. Reformy začali i v oblasti berného systému.

Vojnové konflikty[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef sa ako zdatný politik prejavil aj ako nadaný vojvodca. Ešte v roku 1702 viedol armádu pri obliehaní pevnosti Landau v Nemecku kde osvedčil svoje vojvodcovské schopnosti.

Po svojom otcovi zdedil otvorený vojnový konflikt, vojnu o španielske dedičstvo. Habsburská monarchia v nej spolu s Anglickom, Nizozemskom a ďalšími štátmi bojovala proti Francúzsku v snahe presadiť Jozefovho mladšieho brata Karola na španielsky trón.

Okrem tejto vojny, v ktorej monarchia zaznamenala (predovšetkým zásluhou anglických spojencov a vojenských schopností Jozefovho vynikajúceho vojvodcu Eugena Savojského) rad úspechov (porážka vojsk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a jeho spojencov v bitke pri Malplaquete v r. 1709), musel sa Jozef vyrovnať i s tlakom švédskeho kráľa Karola XII. a s povstaním vojsk Františka II. Rákociho v Uhorsku, ktoré 12. mája 1707 vpadli na Slovensko.

Zo strany švédskeho kráľa, ktorý r. 1706 vpadol do Sliezska a neskôr do Saska, hrozilo nebezpečenstvo, že sa spojí proti Jozefovi s Francúzskom. Jozef I. uzavrel tzv. altranstädtskú konvenciu, na základe ktorej sa Karol XII. vzdal za značné ústupky účasti na západoeurópskom mocenskom boji. Rovnako v Uhorsku, kde ho v júni 1707 vzbúrenecký snem (tzv. onódsky) zosadil z trónu, podarilo sa Jozefovi I. získať prevahu a rozvinúť mierové rokovania, na základe ktorých stavovské hnutie začalo upadať.

Jozef sa obrátil sa s výzvou na obyvateľov Uhorska, sľúbil amnestiu a splnenie všetkých oprávnených požiadaviek. Časť šľachty a duchovenstvo podporili Jozefa I., no František II. Rákoci a mnohí ďalší pokračovali v odboji, v ktorom chceli pre Uhorsko vybojovať samostatnosť. Nanovo vzplanuli boje, v ktorých však kráľovské vojská získali po bitke pri Trenčíne v roku 1708 prevahu. Po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. V auguste 1711 kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri Satu Mare (Szatmár), kde bol tiež podpísaný Satmársky mier, ktorý zabezpečoval Habsburgovcom vládu nad Uhorskom.

Koniec života[upraviť | upraviť zdroj]

Nedožil sa však konečného vyriešenia situácie ani vo vojne o španielske dedičstvo, pretože neočakávane zomrel vo veku necelých 33 rokov. Jeho smrťou sa prerušil i reformný proces, ktorý v habsburskej monarchii musel počkať až na vládu Jozefovej netere Márie Terézie a predovšetkým jeho prasynovca a menovca Jozefa II.

Jozef I. bol po smrti pochovaný v rodovej hrobke Habsburgovcov pod kláštorom viedenských kapucínov.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

S manželkou Amáliou Vilhelmínou (* 21. apríl 1673 – † 10. apríl 1742) sa im narodili tri deti:

Rodokmeň Jozefa I.[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
Filip III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Wolfgang Wiliam Neuburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-Neuburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj II. Hesensko-Darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Eleonóra Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Panovnícke pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef I. Habsburský
Predchodca
Leopold I. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
1705 – 1711
Nástupca
Karol VI. Habsburský
Český kráľ
1705 – 1711
Uhorský kráľ
1705 – 1711