Preskočiť na obsah

Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
Portrét cisárovnej Vilhelmíny Amálie, anonym, začiatok 18. storočia, zámok Schönbrunn
Portrét cisárovnej Vilhelmíny Amálie, anonym, začiatok 18. storočia, zámok Schönbrunn
Narodenie21. apríl 1673
Lüneburg, Nemecko
Úmrtie10. apríl 1742 (68 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská

Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská (* 21. apríl 1673, Lüneburg, Nemecko10. apríl 1742, Viedeň, Rakúsko) bola rakúska arcivojvodkyňa a cisárovná ako manželka Jozefa I.

Ako dcéra brunšvicko-lüneburského vojvodu Jána Fridricha a Benedikty Henriety z Pfalzu pochádzala z významného a pôvodne nekatolíckeho nemeckého rodu; z matkinej strany bola pravnučkou kurfirsta a českého „zimného“ kráľa Fridricha V. Falckého. Jej otec konvertoval v 50. rokoch 17. storočia na rímskokatolícku vieru.

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

24. februára 1699 sa vydala arcivojvodu Jozefa, najstaršieho syna a nástupcu cisára Leopolda I. a tento sobáš mal pomôcť posilniť vplyv cisárskeho dvora v severonemeckom prostredí.

Manželstvo Amálie Vilhelmíny s následníkom habsburskej monarchie nebolo príliš šťastné. Jozef I. sa ani po sobáši nevzdal svojho neviazaného sexuálneho života s častým striedaním mileniek, z čoho ho malo, podľa mienky dvorných kruhov, vyviesť práve toto manželstvo s veľmi príťažlivou Amáliou Vilhelmínou. Svoju ženu dokonca nakazil pohlavnou chorobou, po ktorej už ostala neplodná, takže počas dvanásťročného manželstva porodila iba tri deti. Po manželovej neočakávanej smrti žila Amália Vilhelmína v blízkosti svojej svokry, ovdovenej cisárovnej Eleonóry Magdalény na viedenskom dvore Jozefovho brata a nástupcu Karola VI. Zomrela na počiatku vlády svojej netere Márie Terézie a bola pochovaná vo viedenskom kláštore saleziánov, rádu, ktorý sem sama uviedla.

Rodinné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

S manželom sa im narodili tri deti:

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ernest I. Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
Viliam Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Meklenbursko-schwerinská
 
 
 
 
 
 
 
Juraj Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián III.
 
 
 
 
 
 
 
Dorothea Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Dorotea Sasko-lauenburská
 
 
 
 
 
 
 
Ján Fridrich Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj I. Hesensko-darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít V. Hesensko-darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna z Lippe
 
 
 
 
 
 
 
Anna Eleonóra Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj Brandenburský
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Brandenburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Anhaltsko-zerbstská
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich IV. Falcký
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich V. Falcký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Juliana Oranžská
 
 
 
 
 
 
 
Eduard Falcký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jakub I. Stuart
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Stuartová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Dánska
 
 
 
 
 
 
 
Benedikta Henrieta Falcko-simmernská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
Karol I. Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrieta Klévska
 
 
 
 
 
 
 
Anna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol de Mayenne
 
 
 
 
 
 
 
Katarína de Mayenne
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrieta Savojsko-villarská
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]