Preskočiť na obsah

Renáta Lotrinská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Renáta Lotrinská
bavorská vojvodkyňa
Renáta Lotrinská
Panovanie
DynastiaLotrinskí
Panovanie1579 - 1597
PredchodcaAnna Habsburská
NástupcaAlžbeta Renáta Lotrinská
Biografické údaje
Narodenie20. apríl 1544
Nancy, Francúzsko
Úmrtie22. máj 1602 (58 rokov)
Mníchov, Nemecko
Rodina
Manžel
Potomstvo

Christoph (*/† 1570)
Christine (* 1571 – † 1580)
Maximilián I. (* 1573 – † 1651
Mária Anna (* 1574 – † 1616)

Filip Viliam (* 22. september 1576 – † 18. máj 1598)
Ferdinand (* 6. október 1577 – † 13. september 1650)
Eleonore Magdalena (* 7. október 1578 – † 18. apríl 1579)
Karl (* 1580 – † 1587)
Albrecht VI. (* 1584 – † 1666)
Magdaléna (* 1587 – † 1628)
OtecFrantišek I.
MatkaKristína Dánska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRenáta Lotrinská
(multimediálne súbory na commons)

Renáta Lotrinská (* 20. apríl 1544, Nancy, Francúzsko – † 22. máj 1602, Mníchov, Nemecko) bola lotrinská princezná a sobášom bavorská vojvodkyňa.

Narodila sa v Nancy ako druhé dieťa a najstaršia dcéra Františka I., vojvodu lotrinského a Kristíny Dánskej. Jej prarodičmi z otcovej strany boli Antoine, lotrinský vojvoda a Renée z Bourbon-Montpensier, a z matkinej strany dánsky kráľ Kristián II. a Izabela Habsburská.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Renáta bola svojimi súčasníkmi opísaná ako veľmi krásna a žiadaná žena. V roku 1558 o jej ruku požiadal princ Viliam I. Oranžský. Matka Kristína odmietla nápad lotrinského kardinála vydať Renátu za princa z Joinville, alebo za syna španielskeho kráľa, Juana.[1] V roku 1561 plánovala svoju dcéru vydať za dánskeho kráľa Frederika III., ale vypuknutie severskej sedemročnej vojny medzi Dánskom a Švédskom tieto jej plány prekazilo. Od roku 1565 do roku 1567 Kristína rokovala so švédskym kráľom Erikom XIV. Snažila sa o spojenectvo medzi Švédskom a Dánskom, a to prostredníctvom jeho sobáša s Renátou. Plánovanie manželského spojenectva medzi Lotrinskom a Švédskom definitívne skončilo v roku 1567, keď sa kráľ Erik oženil so svojou neurodzený milenkou Karin Månsdotter.[1]

Dňa 22. februára 1568 sa Renáta v Mníchove vydala za Viliama, dedičného princa Bavorska. Veľkolepý obrad bol detailne popísaný v diele Dialoghi od Massima Troianoa. Na oslavy trvajúce 18 dní prišlo asi 5 000 hostí. Hudbu na oslavy zložil Orlando di Lasso.[2]

Renátin manželstvo bolo šťastné. Manželia žili v jezuitskom Kollegienbau v západnej časti Mníchova. Renáta sa starala o chorých, chudobných a pútnikov, v čom ju manžel plne podporoval. Od roku 1579, kedy sa Viliam stal bavorským vojvodom, trávila väčšinu času v Herzogspitalkirche, ktorý v roku 1555 založil jej svokor.[2]

Zomrela v Mníchove vo veku 58 rokov. Jej hrob sa nachádza v kostole sv. Michala, ktorého vysviacka bol posledným dôležitým bodom v živote Renáty a jej manžela. Bola uctievaná ako svätá, ale nikdy nebola svätorečená. Manžel ju prežil o dvadsať štyri rokov, zomrel v roku 1626.

Medzi jej priamych potomkov patrila Joséphine de Beauharnais (1807 – 1876) Joséphine de Beauharnais, ktorá sa v roku 1823 stala manželkou budúceho švédskeho a nórskeho kráľa Oskara I. Renáta je tak predkom Karola XV., kráľa Švédska a Nórska, a Kristiána X., kráľa Dánska. Všetci súčasní panovníci škandinávskych krajín sú Renátinými priamymi potomkami. Medzi jej ďalších početných významných potomkov patria František Jozef I. a Maximilián I. Mexický.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Cartwright, Julia. Christina of Denmark: Duchess of Milan and Lorraine 1522-1590. New York, 1913
  2. a b Antonius Lux (Hrsg.): Große Frauen der Weltgeschichte. Tausend Biographien in Wort und Bild. Sebastian Lux Verlag, München 1963, S. 390.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Renata Lotrinská na českej Wikipédii.