Fajs (knieža)
| Fajs | |
| Uhorské veľkoknieža | |
| | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Arpádovci |
| Panovanie | 947 – 955 |
| Predchodca | Zoltán |
| Nástupca | Takšoň |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | začiatok 10. storočia |
| Úmrtie | 955 |
| Rodina | |
| Otec | Jutaš |
| Matka | ? |
| Odkazy | |
| Fajs (multimediálne súbory na commons) | |
Fajs (začiatok 10. storočia – † 955) bol asi od roku 947 – 955 uhorským (veľko)kniežaťom z rodu Arpádovcov.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Bol jediným synom Jutaša, tretieho syna Arpáda, ktorý viedol staromaďarské kmene do Karpatskej kotliny medzi rokmi 895 až 907. Po smrti Arpáda došlo k zásadným zmenám vo vláde kmeňovej konfederácie. Hoci rôzne kmene mohli aj potom konať v zhode s nájazdmi, už sa nepodriadili silné ústrednej autorite. Napriek tomu vláda Arpádovcov prinajmenšom oficiálne pokračovala, čo dokladajú správy od byzantského cisára Konštantína VII. Fajsov otec, Jutaš, panoval zrejme na území medzi Dunajom a Zagyvou alebo na území medzi Rabou a Enžou.
Jediná zmienka o Fajsovi pochádza z listu Konštantína VII. Porfyrogenneta. Ten v roku 948 tituloval Fajsa ako kráľa Maďarov. O jeho vláde sa nevie nič. Podľa Lászlóa Kontlera boli za Fajsovej vlády položené základy kresťanstva. Istá nie je ani jeho účasť v bitke pri Lechu, kde Maďari utrpeli katastrofickú porážku. Podľa Marcela Eliáša sa bitky nezúčastnil. Potom však zrejme abdikoval a novým kniežaťom sa stal Takšoň. Niekedy potom zomrel.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fajsz na českej Wikipédii.
Fajs | ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Zoltán |
veľkoknieža 947 – 955 |
Nástupca Takšoň |