Jagelovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Erb Jagelovcov

Jagelovci alebo staršie Jagellovci (po poľsky Jagiellonowie, po litovsky Jogailaičiai, po česky Jagellonci) bola poľská panovnícka dynastia litovského pôvodu. Jej členovia boli vládnucou dynastiou v Poľsku (v r. 1386 – 1572 a 1587 – 1668), v Litve (v r. 1377 – 1401 a 1440 – 1572), v Čechách (v r. 1471 – 1526) a v Uhorsku (v r. 1440 – 1444, a 1490 – 1526).

Pôvod rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Za jej zakladateľa je považované litovské veľkoknieža Jogaila, ktorý po prijatí kresťanstva a sobáši s Hedvigou (Jadviga) z Anjou, najmladšou dcérou uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. V roku 1386 sa Jogaila stal poľským kráľom a bol korunovaný ako Vladislav II. Jagelo. Zároveň sa vytvorila poľsko-litovská únia, ktorá sa však definitívne upevnila až na začiatku 16. storočia.

Panovníci[upraviť | upraviť zdroj]

Jagelovskí panovníci sa významne zaslúžili o trvalé zväčšenie poľského kráľovstva (Mazovsko, Livónsko, časť západného Pruska) najmä bojmi s Rádom nemeckých rytierov. Nástupcom Vladislava II. Jagela sa v roku 1434 stal jeho syn Vladislav III. (1434 – 1444), po ňom Kazimír IV. (1445 – 1492); Žigmundom II. Augustom (synom Žigmunda I.) vymrel v roku 1572 rod Jagelovcov v mužskej línii. Nastúpením Žigmunda III. (syna švédskeho kráľa Jána III. z rodu Vasa) r. 1587 sa opäť rod Jagelovcov dostal na poľský trón (až do r. 1668), a to v ženskej línii, lebo jeho manželkou bola Katarína, sestra Žigmunda II. Augusta. V 15. – 16. storočí z rodu Jagelovcov pochádzali aj niektorí uhorskí a českí panovníci. Po smrti Albrechta II. Habsburského sa od r. 1440 stal uhorským kráľom (ako Vladislav I.) poľský kráľ Vladislav III. Padol v boji proti Turkom v bitke pri Varne v r. 1444, preto sa nazýva aj Vladislavom Varnenčíkom. Najstarší syn poľského kráľa Kazimíra IV., Vladislav, bol v roku 1471 zvolený za českého kráľa a po smrti Mateja Korvína (r. 1490) zasadol na trón aj v Uhorsku. Jeho syn Ľudovít II. bol kráľom uhorským aj českým (od r. 1516). Padol v bitke pri Moháči 29.8.1526 a ním vymrela po meči uhorsko-česká vetva Jagelovcov a uhorským a českým kráľom sa po ňom stal Ferdinand I. Habsburský, ktorého manželkou bola Anna, sestra Ľudovíta II. Na rozdiel od územného zväčšovania Poľska menej úspešná bola ich politika ako českých a uhorských kráľov. V Uhorsku nedokázali čeliť politickej a hospodárskej anarchii, ktorá bola najzreteľnejšia za vlády Vladislava II. K moci sa dostala vysoká šľachta a vzrástlo zbedačovanie obyvateľstva. I v Čechách za jagelovských slabých panovníkov došlo k úpadku kráľovskej centrálnej moci a faktickú vládu mali v rukách šľachtické stavy.

Významní predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Poznámka
Gediminas litovské veľkoknieža (1316 – 1341)
Algirdas litovské veľkoknieža (1316 – 1341)
Kęstutis litovské veľkoknieža (1345 – 1382)
Vladislav II. Jagelo litovské veľkoknieža (1377 – 1401) a poľský kráľ (1386 – 1434)
Vitold litovské veľkoknieža (1401 – 1430)
Swidrigello litovské veľkoknieža (1430 – 1432)
Žigmund Korybutovič litovské veľkoknieža (1432 – 1440)
Vladislav III. poľský kráľ (1434 – 1444), uhorský kráľ (1440 – 1444)
Kazimír IV. litovské veľkoknieža (1440 – 1492), poľský kráľ (1447 – 1492)
Vladislav II. český kráľ (1471 – 1516), uhorský kráľ (1490 – 1516)
Ľudovít II. český a uhorský kráľ (1516 – 1526)
Ján I. Albrecht poľský kráľ (1492 – 1501)
Alexander I. litovské veľkoknieža (1492 – 1506), poľský kráľ (1501 – 1506)
Žigmund I. Starý litovské veľkoknieža (1506 – 1529), poľský kráľ (1506 – 1548)
Žigmund II. August litovské veľkoknieža (1529 – 1569), poľský kráľ (1548 – 1572)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]