Anna Jagelovská (1503 – 1547)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Anna Jagelovská
Anna Jagelovská
Anna Jagelovská
Narodenie 23. júl 1503
Budín, Uhorsko
Úmrtie 27. január 1547 (43 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Anna Jagelovská

Anna Jagelovská (alebo Jagellonská) (* 23. júl 1503, Budín – † 27. január 1547, Praha), bola rímska, česká a uhorská kráľovná, manželka rímsko-nemeckého cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dcéra českého a uhorského kráľa Vladislava Jagelovského a Anny z Foix bola už v detstve prisľúbená príslušníkovi habsburskej dynastie. Toto spojenie medzi Habsburgovcami a Jagelovcami bolo pripravované v množstve dohôd a definitívne potvrdené v tzv. viedenských sobášnych zmluvách, uzavretých vo Viedenskom Novom Meste v roku 1515 medzi cisárom Maximiliánom I. a Vladislavom Jagelovským. Na ich základe sa Vladislavov syn Ľudovít oženil s Maximiliánovou vnučkou Máriou Habsburskou a Vladislavova dcéra Anna si vzala za manžela arcivojvodu Ferdinanda.

26. mája 1521 sa konala dohodnutá svadba. Keď 29.8.1526 na moháčskom bojovom poli zahynul Annin brat Ľudovít panovníctvo v Čechách a v Uhorsku prešlo na jej manžela Ferdinanda. Tento akt znamenal založenie stredoeurópskej habsburskej monarchie.

Ferdinandovou snahou bolo uplatnenie dedičských nárokov svojej manželky na český trón, ktorú jej otec vo výnose z r. 1510 prehlásil za prípadnú dedičku českej koruny. No tieto nároky boli bez výhrad uznané iba vo vedľajších krajinách Koruny Českej – na Morave, v Sliezku a Lužici. České stavy odmietli uznať Annine a Ferdinandove nároky a trvali na voliteľnosti trónu.

V osobnom živote Anna vynikala veľkou humánnosťou a šľachetnosťou. Zasadzovala sa za potreby nemajetných, prihovárala sa za riešenie problémov chudákov a prenasledovaných. Bola veľmi zručnou ženou. Veľmi pekne vyšívala, Napriek tomu, že patrila k najvyššej aristokracii bola veľmi skromná, čo sa prejavovalo napr. pri výbere oblečenia. Milovala prírodu, veľa času trávila v záhradách. Je o nej známe, že sa zaslúžila o opravu Svätovítskej katedrály, poškodenej po ničivom požiari v r. 1541.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo Anny a Ferdinanda, hoci vzniklo ako dôsledok dynastických dohôd, bolo veľmi harmonické, založené na silnom citovom vzťahu a už pre ich súčasníkov sa stalo mnohokrát vyzdvihovaným a isto i idealizovaným príkladom vzorného súžitia v panovníckej rodine. O svoje početné potomstvo sa príkladne starali a dopriali im i výnimočné vzdelanie. Ferdinand dal pre manželku vybudovať na Pražskom hrade známy letohrádok kráľovnej Anny (dodnes patrí k najkrajším renesančným skvostom Prahy), a upraviť zámockú záhradu, ktorá mala nielen okrasnú ale i úžitkovú funkciu. Vzácne rastliny i cudzokrajné plodiny dovtedy v Čechách neznáme (pomaranče, figy, citróny, jedlé gaštany) obdivovali návštevníci z rôznych končín Európy. Annino náhle úmrtie po pôrode začiatkom r. 1547 (pri pôrode poslednej dcéry) silne poznamenalo ďalší Ferdinandov život. Do konca života trúchlil a už sa viac neoženil. Anna bola pochovaná vo Svätovítskej katedrále v Prahe a jej manžel, ktorý ju prežil o 17 rokov, si prial byť pochovaný po jej boku. Dnes sú uložení v tomto chráme spolu so synom Maximiliánom pod renesančným mramorovým náhrobkom od holandského sochára Alexandra Collina.

V manželstve Anny a Ferdinanda sa narodilo celkom 15 detí, z ktorých sa iba tri nedožili dospelosti:

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tibor Simányi: Er schuf das Reich: Ferdinand von Habsburg. Amalthea, Wien 1987

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]