Nitra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Nitra pozri Nitra (rozlišovacia stránka).
Nitra
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Ponitrie
Časti Klokočina, Chrenová,
Zobor, Čermáň,
Staré Mesto, Horné Krškany,
Dolné Krškany, Janíkovce,
Dražovce, Párovské Háje,
Mlynárce, Diely, Kynek
Vodný tok Nitra
Nadmorská výška 167 m.n.m. m n. m.
Súradnice 48°18′25″S 18°05′11″V / 48,306944°S 18,086389°V / 48.306944; 18.086389
Najvyšší bod Zobor
 - výška 586,9 m n. m.
Rozloha 100,48 km² (10 048 ha) [1]
Obyvateľstvo 76 499 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 761,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 826
Primátor Marek Hattas[3] (Tím Kraj Nitra)
PSČ 949 XX
ŠÚJ 500011
EČV (do r. 2022) NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Štefánikova trieda 60
950 06 Nitra
E-mailová adresa msunitra@msunitra.sk
Telefón 037 / 650 21 11
Fax 037 / 650 23 31
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Nitra
Webová stránka: nitra.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Nitriansky hrad
Mestský dom v Nitre
Ponitrianske múzeum na Svätoplukovom námestí (bývalý mestský úrad)
Veľký seminár na Pribinovom námestí
Knieža Pribina
Divadlo Andreja Bagara
Nitra
Zobor
Kalvária v Nitre
Rieka Nitra
Štefánikova trieda

Nitra (maď. Nyitra, nem. Neutra) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené približne 90 km východne od hlavného mesta Bratislavy. Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Panorámu Nitry tvorí Sedem pahorkov: zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Ľupka spolu s Martinským vrchom. Prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Je po nej pomenovaná planétka (9543) Nitra. Počtom obyvateľov 77 610 je piatym najväčším mestom na Slovensku.[4]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj názvov[5]:

  • 828 Nitraua
  • 880 Nitra
  • 1111 Nitria
  • 1158 Nitra, Nitria
  • 1198 Nitria, Nithria
  • 1211 Nitria, Nitra
  • 1214 Nitra
  • 1223 Nitria, Nitra

Etymológia: Je nejasné, či je názov Nitra slovanský. Pôvodný názov, Nitrava, môže byť aj kvádsky.[6]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v Podunajskej pahorkatine, na rieke Nitra pri južnom okraji pohoria Tribeč. Severne nad mestom sa vypína vrch Zobor a vrch Pyramída s vysielačom a viacerými vyhliadkovými terasami. Mesto je oddávnou križovatkou ciest zo západu (R1 od Trnavy a II/513 od Hlohovca), severu (I/64 od Topoľčian a II/593 z Partizánskeho), východu (R1 a I/65 od Zlatých Moraviec a I/51 od Vrábieľ) a juhu (I/64 od Nových Zámkov a II/562 od Šale). V blízkosti mesta sa križujú železničné trate Nové Zámky – Prievidza a Leopoldov – Kozárovce. Trnava leží 47 km západne, Topoľčany 35 km severne, Zlaté Moravce 29 km východne a Nové Zámky 37 km južne. Bratislava leží 87 km juhozápadne a s Nitrou je prepojená rýchlostnou cestou.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti
Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor[7][8]
Sídliská
Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce
Osady
Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

1890:

  • Slováci – 5 205 (38,4%)
  • Maďari – 5 002 (36,9%)
  • Nemci – 3 331 (24,7%)
  • Spolu – 13 538 (100%)

1910:

  • Slováci – 9754 (59,4%)
  • Maďari – 4929 (30%)
  • Nemci – 1636 (9,9%)
  • Spolu – 16 419 (100%)

1919:

  • Čechoslováci – 13 248
  • Maďari – 2 899
  • Nemci – 402
  • Rusíni – 84

1991:

  • Slováci – 86 257 (95,87%)
  • Maďari – 1 777 (1,98%)
  • Česi – 1 072 (1,19%)
  • Ostatné/nezistená – 863 (0,96%)
  • Spolu – 89 969 (100%)

2001:

  • Slováci – 83 285 (95,42%)
  • Maďari – 1 489 (1,71%)
  • Ostatné/nezistená – 2 511 (2,88%)
  • Spolu – 87 285 (100%)

2011:

  • Slováci – 70 447 (89,27%)
  • Maďari – 1 443 (1,83%)
  • Ostatné – 1 696 (2,15%)
  • Nezistená – 5 330 (6,75%)
  • Spolu – 78 916 (100%)

2021:

  • Slováci – 71 162 (90,66%)
  • Maďari – 793 (1,01%)
  • Ostatné – 1419 (1,81%)
  • Nezistená – 5 115 (6,52%)
  • Spolu – 78 489 (100%)

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky (statistics.sk)

cirkev/vyznanie
roky 		rímskokatolícka gréckokatolícka evanjelická aug. vyznania reformovaná kresťanská židovské pravoslávna iná bez vyznania neudané
1869 11 457
76,7% 		1
0% 		89
0,6% 		33
0,2% 		3 348
22,4% 		0
0% 		0
0% 		N/A N/A
1880 12 311
75,9% 		7
0% 		165
1% 		49
0,3% 		3 685
22,7% 		4
0% 		5
0% 		N/A N/A
1890 14 371
77,3% 		3
0% 		194
1% 		74
0,4% 		3 943
21,2% 		7
0% 		0
0% 		N/A N/A
1900 16 418
79,1% 		14
0,1% 		274
1,3% 		194
0,9% 		3 830
18,5% 		16
0,1% 		7
0% 		N/A N/A
1910 18 116
80,7% 		31
0,1% 		283
1,3% 		199
0,9% 		3 800
16,9% 		28
0,1% 		3
0% 		N/A N/A
1921 20 577
81,4% 		0
0% 		279
1,1% 		104
0,4% 		3 969
15,7% 		0
0% 		340
1,3% 		N/A N/A
1930 23 692
82% 		28
0,1% 		496
1,7% 		127
0,4% 		3 859
13,4% 		0
0% 		704
2,4% 		N/A N/A
1950 29 255
93,9% 		120
0,4% 		997
3,2% 		72
0,2% 		140
0,4% 		83
0,3% 		158
0,5% 		122
0,4% 		197
0,6%
1991 55 369
61,5% 		147
0,2% 		1 648
1,8% 		61
0,1% 		28
0% 		61
0,1% 		206
0,2% 		12 260
13,6% 		20 189
22,4%
2001 64 783
74,2% 		301
0,3% 		2 441
2,8% 		179
0,2% 		49
0,1% 		120
0,1% 		763
0,9% 		15 031
17,2% 		3 618
4,1%
2011 52 136
66,1% 		329
0,4% 		2 042
2,6% 		231
0,3% 		39
0% 		164
0,2% 		1 171
1,5% 		14 390
18,2% 		8 414
10,7%

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi.

Z obdobia pred 3000 rokmi sa zachovali pozostatky Hradiska Zobor – národná kultúrna pamiatka. Je ohraničené valom dlhým takmer 2km a miestami vysokým 7m. Vznik hradiska je spätý s ľudom lužickej kultúry.

Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom Keltov (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec Slovanov. Stará slovienska Nitra bola nielen ranofeudálnym mestským útvarom, ale aj dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov.[9] Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska – germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo Nitrianskeho kniežatstva.

Už z 9. storočia pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb.

V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža Pribina, mesto bolo vtedy jedným z centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto[10]. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (od roku 880). Hradiská boli obohnané rozsiahlymi hlinenými valmi, často kombinovanými s kamennými múrmi a rôznymi drevenými konštrukciami. Jednotlivé hradiská mali pravdepodobne rozdielnu funkciu – organizačno-správne centrum alebo remeselnícke centrá, ale aj útočiská v čase nepokojov. Práve na jednom z nich, najpravdepodobnejšie na hradnom kopci, vládol Nitriansku už za čias Rastislava Svätopluk. V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády Svätopluka, ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Počas jeho vlády sa tiež Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame.

Medzi 9. a 10. storočím v Nitre a okolí už stálo niekoľko kostolov: Nitriansky hrad, Párovce, Nitrianska Blatnica, Lupka, Zobor a Kostoľany pod Tribečom. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady – Chrenová, Lupka, Branč, Vráble a Zlaté Moravce. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných Slovanov z roku 828. Po zániku Veľkej Moravy mesto Nitra a Nitriansky hrad boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a protihabsburských stavovských povstaniach.[11][12]

Od konca 10. storočia (okrem 1001 – 1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ mesto a hrad daroval nitranskym biskupom. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala dalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.

V rokoch 1633/34 ju okupovali Turci pri svojich výbojoch.

Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály.

V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky a Nitra nadobro prišla o svoje židovské mesto. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.

Bombardovanie Nitry 26.3.1945

V pondelok, 26. marca 1945, ráno o 8.15 h, oznámili poplachové sirény letecký útek na Nitru. O niekoľko minút prenikli nad Nitru ruské stíhačky, ktoré palubnými zbraňami ostreľovali protilietadlové batérie až ich úplne zneškodnili. Krátko nato prileteli tri vlny bombardérov Pe-2 (42 ks) a začali s bombardovaním mesta. Na Nitru zhodili 166 bômb. Stíhačky strieľali na všetko, čo sa hýbalo. Údajne cieľom bombardovania bolo zaútočiť na časť kasární a Párovce. Bomby však zasiahli aj ulice Farskú, Kupeckú a vtedajšiu Hlavnú, dnes Štefánikovu triedu a priestor pred hlavnou poštou, divadlo a tržnicu, Podhradie a budovu prepošstva. Následkom bola masakra bezbranného davu vrátane detí. Zahynulo 345 prevažne civilných osôb. V tento deň sa totiž v Nitre konal jarmok, ulice mesta boli teda plné ľudí. Medzi obeťami bolo len 13 vojakov – 8 vojakov slovenskej armády a 5 vojakov Wehrmachtu, ostatné obete boli civili: Nitrania, prechádzajúci utečenci a cezpoľní návštevníci predveľkonočného trhu z okolitých dedín. Zničených bolo 48 budov, 289 budov bomby silne poškodili a 430 budov poškodili menej. Otázka, kto a prečo bombardovanie Nitry nariadil, keď v tom čase tu nemecké vojsko nebolo, zostáva nezodpovedaná. Archívna služba ministerstva obrany Ruskej federácie už po 1991 odmietla poskytnúť akékoľvek informácie.[13][14]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v Nitre

Nitriansky hrad dominanta mesta, ako najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu.z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologické lokality[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nitra – hrad
  • Nitra – Zobor vrch
  • Nitra – Martinský vrch
  • Nitra – Mačací zámok
  • Nitra – Lupka
  • Nitra – Šindolka

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kostoly a farnosti[upraviť | upraviť zdroj]

bazilika sv. Emeráma, katedrálny chrám Biskupstva Nitra
komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:
 – románsky kostol, 11. storočie, nazývaný aj Pribinova kaplnka
 – Horný kostol, pôvodne gotický, 14. storočie
 – Dolný kostol, 17. storočie
farnosť Nitra – Dolné Mesto
farský kostol Navštívenia Panny Márie, 19. storočie
kostol Všetkých svätých, Kynek, 18. storočie
kostol sv. Cyrila a Metoda, Mlynárce, 20. storočie
piaristický kostol sv. Ladislava, 18. storočie
farnosť Nitra – Horné Mesto, územie farnosti zahŕňa aj Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma
farský Kostol sv. Petra a Pavla, 13. storočie
farnosť Nitra – Dolné Krškany
farský kostol sv. Ondreja apoštola, 18.storočie
kostol Narodenia Panny Márie, Horné Krškany, 13. storočie
farnosť Nitra – Dražovce
farský kostol sv. Františka Xaverského, 19. storočie
kostol sv. Michala archanjela, 12. storočie
farnosť Nitra – Chrenová
kostol sv. Martina
farnosť Nitra – Janíkovce (do farnosti patrí aj obec Čechynce)
farský Kostol sv. Petra a Pavla
farnosť Nitra – Kalvária
farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, 12.storočie
farnosť Nitra – Klokočina
farský kostol sv. Gorazda, vysvätený v roku 2007[16]
kostol Nanebovzatia Panny Márie, Párovské Háje
kostol sv. Urbana, Čermáň, 18. storočie
farnosť Nitra – Zobor
farský kostol sv. Urbana, 18. storočie
farnosť Nitra
kostol sv. Štefana Kráľa, Párovce, 10. storočie
evanjelický cirkevný zbor Nitra
kostol Svätého Ducha, 1995
Reformovaný cirkevný zbor Nitra
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, 1911[17]

Galérie[upraviť | upraviť zdroj]

  • ART Galéria
  • Malá galéria AKCENT
  • Nitrianska galéria
  • Výstavná sieň Jána Plesníka

Knižnice[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

V Nitre sídlia 2 divadlá, a to Divadlo Andreja Bagara (DAB) a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku 1883, kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas druhej svetovej vojny bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku 1992, keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí. Názov Divadlo Andreja Bagara nesie nitrianske divadlo od roku 1979. Bolo pomenované po významnom slovenskom hercovi a režisérovi – Andrejovi Bagarovi.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Kiná[upraviť | upraviť zdroj]

  • CINE-MAX Nitra
  • Mlyny Cinemas

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Zimný štadión Nitra Aréna
Futbalový štadión Nitra

Kluby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbal – klub FC Nitra hrá od roku 2005 znovu v Corgoň lige, kde v sezóne 2007/2008 pod vedením Pavla Hapala získala historické 3. miesto.
  • Hokej – klub HK Nitra hrá v Tipsport extralige, kde sa v sezóne 2005/2006 stal víťazom základnej časti a v play-off obsadil konečné 3. miesto, v sezóne 2015/2016 sa stal víťazom play-off a obsadil 1. miesto.
  • Hokejbal- klub HBK Nitrianski rytieri Nitra vznikol v roku 2010. Hrá v Slovenskej hokejbalovej extralige mužov. V rokoch 2010-2015 boli HBK Nitrianski rytieri Nitra 5x majstrom Slovenska. V rokoch 2013, 2014 a 2015 HBK Nitrianski rytieri Nitra zvíťazili v Československom superpohári v hokejbale. V roku 2015 mali HBK Nitrianski rytieri Nitra na dosah jeden zo svojich najväčších úspechov. Na svetom pohári klubov 2015, ktorý sa hral na vedľajšej ploche zimného štadióna v Nitre však vo finále podľahli tímu Oberwil Rebels 2:3 a obsadili tak konečné 2.miesto.
  • Basketbal – klub EDYMAX SPU Nitra hrá v slovenskej basketbalovej extralige. kde v sezóne 2005/2006, 2008/2009 získal titul majstra SR vždy pod vedením trénera Dr. Ľubomíra Urbana.
  • Americký futbal – Klub Nitra Knights. Klub bol založený v roku 1997 a patrí medzi najstaršie kluby v tomto športe na Slovensku.
  • Golf – golfové ihrisko RED OAK Golf Club v blízkosti Nitry s 18 jamkovým golfovým rezortom
  • Atletika – medzi atletiku patria kluby AC Stavbár Nitra a ŠK ŠOG Nitra. Kluby vznikli po rozpadnutí klubu ŠK AC ŠOG Nitra
  • Zápasenie – kluby TJ AC Nitra a ZK Corgoň Nitra
  • Šípky - Dart club Nitra - jeho Extraliga tím Garmond Nitra je aktuálnym (2020/2021) Majstrom Slovenska v steelových šípkach družstiev

Športoviská[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zimný štadión Nitra (NITRA ARÉNA)
  • Hokejová hala Klokočina
  • Futbalový štadión
  • Tenisové kurty Chrenová
  • Green Club Nitra
  • TCN Nitra
  • Mestský kúpeľ Nitra
  • Letné kúpalisko
  • Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra
  • Univerzita Konštantína Filofoza Nitra
  • Gymnázium, Párovská 1, Nitra
  • Mestská hala
  • Atletický štadión
  • Športové gymnázium Nitra, Slančíkovej 2
  • Šípkarska herňa v Palace bowling v ZOC MAX
  • RED OAK Golf Club, Golfova 1 Nira-Lužianky

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Agrokomplex-Výstavisko Nitra (príspevková organizácia)
  • Cesty Nitra, Groupe Colas
  • Oil Slovakia (známa pod obchodnou značkou Aral)
  • Parapetrol
  • Plastika
  • Tukový priemysel Nitra
  • DYNAMIK
  • Víno Nitra
  • Foxconn Electronics
  • Visteon
  • ICS Industrial Cables Slovakia
  • Giesecke & Devrient
  • ELEKTROMAT Nitra
  • M-Trade Slovakia
  • G-U Slovakia
  • SEBN Slovakia (v minulosti Volkswagen Slovakia a.s.)
  • Aeropro s.r.o.
  • Muehlbauer Technologies s.r.o.
  • Tino Vision
  • MrCode s.r.o.
  • Jaguar Landrover

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Nitra
Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Nitre

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a 5 železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). V roku 2016 bola naplánovaná rekonštrukcia a elektrifikácia trate 141 v úseku Leopoldov – Lužianky a trate 140 v úseku Lužianky – Šurany, ktorej súčasťou je aj úsek vedený cez mesto Nitra, ale jej realizácia sa odložila.

V areáli Výstaviska Agrokomplex a Slovenského poľnohospodárskeho múzea od roku 1985 funguje múzeálna úzkorozchodná Nitrianska poľná železnica.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica. V roku 2020 sa má začať s výstavbou rýchlostnej cesty R8, ktorá spojí Nitru, R1 s R2 (Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske a Prievidza).

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava v Nitre

Výborne rozvinutá je Mestská hromadná doprava (MHD), ktorá na vysokej úrovni zabezpečuje spojenie centra mesta, mestských častí, priemyselných oblastí, ale aj okolitých obcí (28 liniek). Od roku 2022 premávajú v Nitre len moderné bezbariérové vozidlá s klimatizáciou. Doprava je zabezpečovaná francúzskou spoločnosťou Transdev.

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyklistické trasy v Nitre

V Nitre je v súčasnosti postavených 12 km cyklistických trás, z ktorých najdlhšia je vedená na hrádzi okolo rieky Nitra. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie existujúcej siete na 28 km, čím by sa umožnil rozmach takejto ekologickej dopravy.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V mestskej časti Janíkovce sa nachádza letisko s regionálnym významom kde sídli aj Aeroklub Nitra.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kampus UKF na Zobore – Fakulta stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Pedagogická fakulta a Univerzitná knižnica

Predškolská výchova[upraviť | upraviť zdroj]

Materské školy: MŠ Alexyho, Bazovského, Beethovenova, Belopotockého, Benkova, Čajkovského, Dolnočermánska, Hospodárska, Ľ. Okánika, Mostná, Nábrežie mládeže (trieda pre deti s mentálnym postihnutím), Novomeského, Okružná, Piaristická (trieda pre deti s poruchami zraku), Platanová, Rázusova, Staromlynská, Štefánikova, Štiavnická (trieda pre deti s poruchami sluchu a reči), T. Vansovej, Topoľová, Za Humnami, Zvolenská, Golianova, Párovská

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Párovská 1
  • Gymnázium Golianova 68
  • Gymnázium Sv. Cyrila a Metoda, Farská 19
  • Hotelová akadémia, Slančíkovej 2
  • Obchodná akadémia, Bolečkova 2
  • Piaristické gymnázium Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6
  • Stredná odborná škola Cintorínska 4
  • Stredná odborná škola Nábrežie Mládeže 1
  • Stredná odborná škola Levická 40
  • Súkromná stredná odborná škola polytechnická DSA Nitra, Novozámocká 220
  • Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6
  • Stredná odborná škola veterinárna, Dražovská 14
  • Stredná poľnohospodárska škola Dražovská 14
  • Stredná priemyselná škola Fraňa Kráľa 20
  • Stredná priemyselná škola potravinárska, Slančíkovej 2
  • Stredná priemyselná škola stavebná, Cabajská 4
  • Stredná zdravotnícka škola, Farská 23
  • Súkromné konzervatórium Krčméryho 2
  • Súkromná stredná odborná škola ANIMUS, Levická 40
  • Súkromná stredná umelecká škola Škultétyho 1
  • Športové gymnázium, Slančíkovej 2

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ovzdušie[upraviť | upraviť zdroj]

Ovzdušie v Nitre patrí na Slovensku medzi stredne znečistené. Pôvodcom je najmä priemysel, hoci za posledné roky sa jeho ekologický dopad znížil. Problematické a nadmerné hodnoty dosahujú najmä oxidy dusíka, uhlíka a síry a tzv. pevné častice.[19]

Voda[upraviť | upraviť zdroj]

Celé mesto je napojené na pitnú vodu, a to cez 3 zdroje: Ponitriansky skupinový vodovod, skupinový vodovod Jelka – Galanta – Nitra a samostatný zdroj Dražovce. Voda má vyhovujúcu kvalitu.[20]

Rieka Nitra pretekajúca mestom patrí medzi najznečistenejšie európske rieky. Je to najmä dôsledok priemyselnej činnosti po celom jej toku. Neodporúča sa v nej ani rybolov. V roku 2006 bola v meste spustená moderná čistička odpadových vôd, ktorá značne obmedzuje znečisťovanie rieky odpadovou vodou z mesta.[21]

Odpadové hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci mesta je zvážaný komunálny (tzv. zmesový) odpad a niekoľko druhov separovaného odpadu.[22] Medzi tento patria:

  • plasty
  • papier
  • sklo
  • hliníkové obaly – spolu s plastami v žltých nádobách
  • bio-odpad – hnedé maloobjemové kontajnery, výlučne v rodinných domoch
  • iný separovateľný odpad ako elektro-odpad, stavebný odpad, kovy, atď. – len zberné dvory
  • oblečenie – špeciálne kontajnery, ktoré prevádzkuje spoločnosť HUMANA

Typické sú veľkoobjemové 1100 litrové kontajnery, ktoré sú rozmiestnené po celom meste a podľa farby sú prispôsobené na zberanú komoditu. Rodinné domy majú vlastné maloobjemové 120 litrové kontajnery na zmesový odpad, príp. aj na bio-odpad. Na separovaný odpad slúžia farebne odlíšené vrecia určené na zber v stanovené časy, príp. aj stojiská s veľkoobjemovými kontajnermi. Dvakrát ročne je v každej mestskej časti pristavený veľkoobjemový kontajner určený na zber veľkoobjemového odpadu.

Novinkou od roku 2014 sú podzemné kontajnery. V prevádzke je zatiaľ 21 stojísk a v budúcnosti sa plánuje ich rozšírenie. V porovnaní s klasickými kontajnermi zaberajú takéto stojiská menej priestoru a z hygienického hľadiska sú vhodnejšie. Zabudované je taktiež online sledovanie ich naplnenosti a tým je ich vyprázdňovanie efektívnejšie.[23]

Zber vykonáva spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o. Podiel separovaného odpadu na celkovom odpade má stúpajúcu tendenciu.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká fotografia[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nitrianske knieža Pribina
    Nitrianske knieža Pribina
  • Mesto Nitra z vrchu Zobor
    Mesto Nitra z vrchu Zobor
  • Vrch Zobor z hradu
    Vrch Zobor z hradu
  • Západ slnka na Zobore
    Západ slnka na Zobore
  • Svätoplukovo námestie
    Svätoplukovo námestie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Počet obyvateľov k januáru 2019
  5. ↑ Nitra. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 295 – 303.
  6. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku. 2. vyd. Zväzok II. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 312.
  7. ↑ Aktuálne údaje o Nitre [online]. nitralive.sk, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
  8. ↑ V ktorej časti Nitry najviac stúpol počet obyvateľov? TOTO sú aktuálne údaje [online]. nitra.dnes24.sk, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
  9. ↑ TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 197.
  10. ↑ Slovenskí archeológovia prepisujú históriu [online]. Pravda, 23.08.2010, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online.
  11. ↑ TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 259, 319.
  12. ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 110, 111, 112, 113,..154, 189....
  13. ↑ KOŠOVAN, Štefan. Nitra, druhé Coventry?. Nitra : Garmond, 2012. ISBN 9788089148837.
  14. ↑ INFO@EWORKS.SK, EWORKS sk-Tvorba www stránok. Bombardovanie v Nitre - Turistické informačné centrum Nitra [online]. www.nitra.eu, [cit. 2023-04-25]. Dostupné online.
  15. ↑ Kostoly v meste/obci Nitra [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  16. ↑ Zastrešenie rímskokatolíckeho kostola Sv. Gorazda v Nitre [online]. earch.cz, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
  17. ↑ Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi [online]. mesto Nitra, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online. Archivované 2015-12-08 z originálu.
  18. ↑ Farský kostol sv. Martina (Chrenová) [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
  19. ↑ http://www.minv.sk/?oddelenie-statnej-spravy-vod-a-vybranych-zloziek-zivotneho-prostredia-kraja&subor=194790 Stav znečistenia ovzdušia v Nitrianskom kraji (2012)
  20. ↑ http://www.nitralive.sk/info-o-nitre/vodstvo/2170-zasobovanie-mesta-nitra-pitnou-vodou-zdroje-prehlad-podla-mestskych-casti Pitná voda v Nitre
  21. ↑ http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153467-nitra-patri-medzi-najspinavsie-rieky-europy/ Nitra patrí medzi najšpinavšie rieky Európy
  22. ↑ http://www.nks.sk/sluzby/obcania/separovany-odpad Zber separovaného odpadu NKS
  23. ↑ http://www.nitralive.sk/spravy/17135-v-nitre-pribudli-nove-podzemne-smetne-kontajnery/ Nové podzemné smetné kontajnery
  24. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Marcel Horniak. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47, čís. 4, s. 24 – 25. Dostupné online [cit. 2016-09-28]. ISSN 1338-4201.
  25. ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243 - 244.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nitra

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nitra&oldid=7834949“