Nitra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Nitra pozri Nitra (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°18′25″S 18°05′11″V / 48.306944°S 18.086389°V / 48.306944; 18.086389
Nitra
mesto
Nitra - Panorama 01.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Ponitrie
Rieka Nitra
Nadmorská výška 167 m n. m.
Súradnice 48°18′25″S 18°05′11″V / 48.306944°S 18.086389°V / 48.306944; 18.086389
Rozloha 100,48 km² (10 048 ha) [1]
Obyvateľstvo 78 033 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 776,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 826
Primátor Jozef Dvonč[3] (SMER-SD, KDH, SNS)
PSČ 949 XX, 950 50
ŠÚJ 500011
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Nitra
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.nitra.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál
Nitriansky hrad
Mestský dom v Nitre
Ponitrianske múzeum na Svätoplukovom námestí (bývalý mestský úrad)
Veľký seminár na Pribinovom námestí
Knieža Pribina
Divadlo Andreja Bagara
Nitra
Zobor
Kalvária v Nitre
Rieka Nitra
Štefánikova trieda

Nitra (maď. Nyitra, nem. Neutra) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené asi 90 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Panorámu Nitry tvorí Sedem pahorkov, zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Čermáň, spolu s Martinským vrchom. Nitra je najstarším mestom na Slovensku, prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Je po nej pomenovaná planétka (9543) Nitra. Počtom obyvateľov je šiestym najväčším mestom na Slovensku.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj názvov[4]:

  • 826 Nitraua
  • 880 Nitra
  • 1111 Nitria
  • 1158 Nitra, Nitria
  • 1198 Nitria, Nithria
  • 1211 Nitria, Nitra
  • 1214 Nitra
  • 1223 Nitria, Nitra

Etymológia: Názov Nitra je predslovanský, možno kvádsky. Pôvodná forma je Nitrava.[5]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti
Čermáň, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Janíkovce, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor
Sídliská
Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce
Osady
Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2001): národnosť slovenská 95,00%, maďarská 1,70%, česká 0,70%, rómska 0,55%, ukrajinská 0,10% a ostatné 1,20%. Vierovyznanie: rímskokatolícke 74,20%, bez vyznania (ateisti) 17,20%, evanjelické 2,80%, nezistené 4,20%.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi.

Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom Keltov (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec Slovanov. Stará slovienska Nitra bola nielen ranofeudálnym mestským útvarom, ale aj dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov.[6] Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska - germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo Nitrianskeho kniežatstva.

Už z 9. storočia pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb.

V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža Pribina, mesto bolo vtedy jedným z centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto[7]. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (biskupského úradu) na území Slovenska (od roku 880). Hradiská boli obohnané rozsiahlymi hlinenými valmi, často kombinovanými s kamennými múrmi a rôznymi drevenými konštrukciami. Jednotlivé hradiská mali pravdepodobne rozdielnu funkciu – organizačno-správne centrum alebo remeselnícke centrá, ale aj útočiská v čase nepokojov. Práve na jednom z nich, najpravdepodobnejšie na hradnom kopci, vládol Nitriansku už za čias Rastislava Svätopluk. V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády Svätopluka, ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca. od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Za vlády Svätopluka v rokoch 880-881 na Zobori postavili prvý známy kláštor na Slovensku. Počas jeho vlády sa tiež Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame. Medzi 9. a 10. storočím v Nitre a okolí už stálo niekoľko kostolov: Nitriansky hrad, Párovce, Nitrianska Blatnica, Lupka, Zobor a Kostoľany pod Tribečom. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady - Chrenová, Lupka, Branč, Vráble a Zlaté Moravce. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi a prvej známej diecézy na území Slovenska. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných Slovanov z roku 828. Po zániku Veľkej Moravy mesto Nitra a Nitriansky hrad boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a protihabsburských stavovských povstaniach. [8] [9]

Od konca 10. storočia (okrem 1001-1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ mesto a hrad daroval nitranskym biskupom. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala dalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.

V rokoch 1633 - 34 ju okupovali Turci pri svojich výbojoch.

Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály.

V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v Nitre

Nitriansky hrad dominanta mesta, ako najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu.z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologické lokality[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nitra - hrad
  • Nitra - Zobor vrch
  • Nitra - Martinský vrch
  • Nitra - Mačací hrádok
  • Nitra - Lupka
  • Nitra - Šindolka

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kostoly a farnosti[upraviť | upraviť zdroj]

bazilika sv. Emeráma, katedrálny chrám Biskupstva Nitra
komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:
- románsky kostol, 11. storočie, nazývaný aj Pribinova kaplnka
- Horný kostol, pôvodne gotický, 14. storočie
- Dolný kostol, 17. storočie
farnosť Nitra – Dolné Mesto
farský kostol Navštívenia Panny Márie, 19. storočie
kostol Všetkých svätých, Kynek, 18. storočie
kostol sv. Cyrila a Metoda, Mlynárce, 20. storočie
piaristický kostol sv. Ladislava, 18. storočie
farnosť Nitra – Horné Mesto, územie farnosti zahŕňa aj Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma
farský Kostol sv. Petra a Pavla, 13. storočie
farnosť Nitra – Dolné Krškany
farský kostol sv. Ondreja apoštola, 18.storočie
kostol Narodenia Panny Márie, Horné Krškany, 13. storočie
farnosť Nitra – Dražovce
farský kostol sv. Františka Xaverského, 19. storočie
kostol sv. Michala archanjela, 12. storočie
farnosť Nitra – Chrenová
kostol sv. Martina
farnosť Nitra – Janíkovce (do farnosti patrí aj obec Čechynce)
farský Kostol sv. Petra a Pavla
farnosť Nitra – Kalvária
farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, 12.storočie
farnosť Nitra – Klokočina
farský kostol sv. Gorazda, vysvätený v roku 2007[11]
kostol Nanebovzatia Panny Márie, Párovské Háje
kostol sv. Urbana, Čermáň, 18. storočie
farnosť Nitra – Zobor
farský kostol sv. Urbana, 18. storočie
farnosť Nitra
kostol sv. Štefana Kráľa, Párovce, 10. storočie
evanjelický cirkevný zbor Nitra
kostol Svätého Ducha, 1995
Reformovaný cirkevný zbor Nitra
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, 1911[12]

Galérie[upraviť | upraviť zdroj]

  • ART Galéria
  • Malá galéria AKCENT
  • Nitrianska galéria
  • Výstavná sieň Jána Plesníka

Knižnice[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

V Nitre sídlia 2 divadlá, a to Divadlo Andreja Bagara (DAB) a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku 1883, kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas druhej svetovej vojny bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku 1992, keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí. Názov Divadlo Andreja Bagara nesie nitrianske divadlo od roku 1979. Bolo pomenované po významnom slovenskom hercovi a režisérovi - Andrejovi Bagarovi.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Diecézne múzeum Nitra
  • Misijné múzeum
  • Ponitrianske múzeum Nitra
  • Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre

Kiná[upraviť | upraviť zdroj]

  • CINE-MAX Nitra
  • Mlyny Cinemas

Podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Kluby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbal - klub FC Nitra hrá od roku 2005 znovu v Corgoň lige, kde v sezóne 2007/2008 pod vedením Pavla Hapala získala historické 3. miesto.
  • Hokej - klub HK Nitra hrá v Tipsport extralige, kde sa v sezóne 2005/2006 stal víťazom základnej časti a v play off obsadil konečné 3. miesto.
  • Basketbal - klub EDYMAX SPU Nitra hrá v slovenskej basketbalovej extralige. kde v sezóne 2005/2006,2008/2009 získal titul majstra SR vždy pod vedením trénera Dr. Ľubomíra Urbana.
  • Americký futbal - Klub Nitra Knights. Klub bol založený v roku 1997 a patrí medzi najstaršie kluby v tomto športe na Slovensku.

Športoviská[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zimný štadión Nitra (NITRA ARÉNA)
  • Hokejová hala Klokočina
  • Futbalový štadión
  • Tenisové kurty Chrenová
  • Green Club Nitra
  • TCN Nitra
  • Mestský kúpeľ Nitra
  • Letné kúpalisko
  • Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitra
  • Univerzita Konštantína Filofoza Nitra
  • Gymnázium, Párovská 1, Nitra
  • Mestská hala
  • Atletický štadión

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Agrokomplex-Výstavníctvo Nitra (príspevková organizácia)
  • Cesty Nitra, Groupe Colas
  • Oil Slovakia (známa pod obchodnou značkou Aral)
  • Parapetrol
  • Plastika
  • Tukový priemysel Nitra
  • Víno Nitra
  • Foxconn Electronics
  • Visteon
  • ICS Industrial Cables Slovakia
  • Giesecke and Devrient
  • ELEKTROMAT Nitra
  • M-Trade Slovakia
  • G-U Slovakia
  • SEBN Slovakia (v minulosti Volkswagen Slovakia a.s.)
  • BALZAK
  • Aeropro s.r.o.
  • Muehlbauer Technologies s.r.o.
  • Tino Vision

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Doprava v Nitre

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a 5 železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). V roku 2016 je naplánovaná rekonštrukcia a elektrifikácia trate 141 v úseku Leopoldov - Lužianky a trate 140 v úseku Lužianky - Šurany, ktorej súčasťou je aj úsek vedený cez mesto Nitra.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica. Od roku 2018 sa má začať s výstavbou rýchlostnej cesty R8, ktorá spojí Nitru, R1 s R2 (Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske a Prievidza).

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava v Nitre

Výborne rozvinutá je Mestská hromadná doprava (MHD), ktorá na vysokej úrovni zabezpečuje spojenie centra mesta, mestských častí, priemyselných oblastí, ale aj okolitých obcí (26 liniek). Od roku 2013 premávajú v Nitre cez víkendy okrem výnimočných prípadov len moderné bezbariérové vozidlá. Doprava je zabezpečovaná britskou spoločnosťou Arriva.

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyklistické trasy v Nitre

V Nitre je v súčasnosti postavených 12 km cyklistických trás, z ktorých najdlhšia je vedená na hrádzi okolo rieky Nitra. V budúcnosti sa plánuje dobudovanie existujúcej siete na 28 km, čím by sa umožnil rozmach takejto ekologickej dopravy.

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V mestskej časti Janíkovce sa nachádza letisko s regionálnym významom kde sídli aj Aeroklub Nitra.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Predškolská výchova[upraviť | upraviť zdroj]

Materské školy:

  • MŠ Alexyho
  • MŠ Bazovského
  • MŠ Beethovenova
  • MŠ Belopotockého
  • MŠ Benkova
  • MŠ Čajkovského
  • MŠ Dolnočermánska
  • MŠ Golianova
  • MŠ Hospodárska
  • MŠ Ľ. Okánika
  • MŠ Mostná
  • MŠ Nábrežie mládeže (trieda pre deti s mentálnym postihnutím)
  • MŠ Novomeského
  • MŠ Okružná
  • MŠ Párovská
  • MŠ Piaristická (trieda pre deti s poruchami zraku)
  • MŠ Platanová
  • MŠ Rázusova
  • MŠ Staromlynská
  • MŠ Štefánikova
  • MŠ Štiavnická (trieda pre deti s poruchami sluchu a reči)
  • MŠ T. Vansovej
  • MŠ Topoľová
  • MŠ Za Humnami
  • MŠ Zvolenská

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Golianova 68
  • Gymnázium Párovská 1
  • Gymnázium Sv. Cyrila a Metoda, Farská 19
  • Hotelová akadémia, Slančíkovej 2
  • Obchodná akadémia, Bolečkova 2
  • Piaristické gymnázium Sv. Jozefa Kalazanského, Piaristická 6
  • Stredná odborná škola Cintorínska 4
  • Stredná odborná škola Nábrežie Mládeže 1
  • Stredná odborná škola Levická 40
  • Stredná odborná škola polytechnická, Dvorčianska 629
  • Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6
  • Stredná odborná škola veterinárna, Dražovská 14
  • Stredná poľnohospodárska škola Dražovská 14
  • Stredná priemyselná škola Fraňa Kráľa 20
  • Stredná priemyselná škola potravinárska, Slančíkovej 2
  • Stredná priemyselná škola stavebná, Cabajská 4
  • Stredná zdravotnícka škola, Farská 23
  • Súkromné konzervatórium Krčméryho 2
  • Súkromná stredná odborná škola ANIMUS, Levická 40
  • Súkromná stredná umelecká škola Škultétyho 1
  • Športové gymnázium, Slančíkovej 2

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká fotografia[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Nitra. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 295-303.
  5. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 312.
  6. TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 197.
  7. Slovenskí archeológovia prepisujú históriu [online]. Pravda, 23.08.2010, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online.
  8. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 110, 111, 112, 113,..154, 189....
  9. TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 259, 319.
  10. Kostoly v meste/obci Nitra [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
  11. Zastrešenie rímskokatolického kostola Sv. Gorazda v Nitre [online]. earch.cz, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
  12. Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi [online]. mesto Nitra, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.
  13. Farský kostol sv. Martina (Chrenová) [online]. o. z. Admissam DoKostola.sk, [cit. 2015-11-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]