Kostol svätých Cyrila a Metoda (Mlynárce)

Kostol svätých Cyrila a Metoda
Filiálny kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nitra
Mesto	Nitra
Mestská časť	Mlynárce
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Nitrianska
- dekanát	Nitra
- farnosť	Nitra – Dolné mesto
Súradnice	48°18′51″S 18°03′21″V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	1
Výstavba	1944
- dokončenie	1947
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	5. júla 1947 (Mons. Eduard Nécsey)
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol svätých Cyrila a Metoda sa nachádza v nitrianskej mestskej časti Mlynárce v okrese Nitra. Postavený bol v roku 1947. Je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi.

História

V roku 1940 sa farárom v Nitre – Dolné mesto stal Mons. Michal Boleček, ktorý sa v roku 1943 v Molnoši rozhodol postaviť nový priestranný chrám. V júni 1944 plány nového kostola vyprojektoval nitriansky staviteľ arch. Otto Kapalla. V tom istom roku nitriansky arcibiskup Mons. Karol Kmeťko posvätil základný kameň nového domu Božieho, ktorý mal byť zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Druhá svetová vojna však výstavbu oddialila. Až začiatkom marca 1946 sa začalo intenzívne pracovať na stavbe. V októbri 1946 bol kostol pod strechou. Dňa 10. novembra kostol benediktoval Mons. Michal Boleček, aby sa v kostole mohli slúžiť sväté omše. V roku 1947 sa dokončili stavebné práce a nový Cyrilometodský chrám vybavili primeraným vnútorným zariadením. 5. júla 1947 nitriansky biskup Mons. Eduard Nécsey konsekroval hlavný oltár i kostol sv. Cyrila a Metoda.

Vzhľad

Kostol postavili v ideovej spolupráce Valéra Zavarského. Ide o modernejšie chápanú trojloďovú stavbu, riešenú prísne symetricky na pozdĺžnu os. Bazilika má rovno uzavreté presbytérium a predstavenú vežu, flankovanú vysokou kulisovou prístavbou, členenou dvojicou pretiahnutých okien. Stredná loď baziliky je 7,50 m široká, spolu s bočnými loďami je chrám 15,50 m široký. Dĺžka lode spolu s presbytériom a vstupnou časťou je 28,40 m. Vysoké prevýšenie strednej lode, charakteristické bazikálne osvetlenie dvojicami obdlžníkových okien v prevýšenej časti i v bočných lodiach dodávajú sakrálnemu objektu dojem ľahkosti a vznešenosti.

Kostol ozdobili traja umelci výtvarnými dielami rozličných techník: Kamenným reliéfom nad hlavným vchodom, farebnou vitrážou v dvojici polkruhovo ukončených okien a monumentálnou nástennou maľbou v závere presbytéria. Kamenný reliéf obidvoch svätcov od akademického sochára Vojtecha Ihriského, situovaný nad hlavný vchod do kostola, predstavuje Solúnskych bratov vo vzájomnom dialógu nad prvým prekladom svätého písma do nového liturgického jazyka – staroslovienčiny. Svätý Metod má oblečené liturgické rúcho s biskupskou mitrou na hlave a číta z otvorenej knihy preklad posvätného textu. Svätý Cyril v ruchu mnícha počúva slová svojho brata. Kompozícia obidvoch postáv vtlačených do plytkej polkruhovo ukončenej niky je určená vymedzeným priestorom a závislá od staršej výtvarnej tradície chápaním postoja obidvoch postáv v klasickom kontraposte, z ktorého potom vyplýva aj záhybový systém drapérií. Rovnako novým ešte priebojnejším hľadaním sa vyznačuje ústredné výtvarné dielo kostola – monumentálna nástenná maľba v závere presbytéria nad hlavným oltárom, ktorého mramorovú architektúru navrhol Valér Zavarský a realizoval akademický sochár František Gibala. Autor nástennej maľby nitriansky maliar Edmund Massányi, ktorý v značne komplikovanej kompozícii zobrazil Kázeň sv. Cyrila a Metoda. Solúnskí bratia stoja na vyvýšenom mieste a prihovárajú sa slovienom, rozmiestnených do kruhu okolo nich. Svätý Cyril drží v rukách otvorenú knihu s abecedou hlaholského písma. Svätý Metod s dvojkrížom v ruke sa obracia rečníckym gestom k zástupu veriacich. Tretie umelecké dielo v kostole sú farebné vitráže v dvojici okien, ktoré zobrazujú Solúnskych bratov v maximálnej výtvarnej skratke, vytvárajúcej z obidvoch postáv symbol Byzantskej misie, ktorú vyslal cisár Michal III. na Veľkú Moravu.