Paňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°13′49″S 18°13′36″V / 48.230278°S 18.226667°V / 48.230278; 18.226667
Paňa
obec
Pana kostol.jpg
Flag of Pana.gif
Vlajka
Coat of arms of Pana.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Nadmorská výška 178 m n. m.
Súradnice 48°13′49″S 18°13′36″V / 48.230278°S 18.226667°V / 48.230278; 18.226667
Rozloha 11,26 km² (1 126 ha) [1]
Obyvateľstvo 373 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 33,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1239
Starosta Milan Korenči[3] (SMER-SD)
PSČ 951 05 (pošta Veľký Cetín)
ŠÚJ 500666
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Paňa
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.pana.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Paňa (maď. Nemespann) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V stredoveku bola kuriálnou obcou predialistov patriacou do Vrábelskej a Svätojurskej stolice Ostrihomského arcibiskupstva. Po 1848 sa dostala pod správu Nitrianskej župy.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na Žitavskej pahorkatine[4], v Podunajskej nížine, na 13 km JV od Nitry a 7 km na Z od Vrábeľ. Rozprestiera sa na dvoch brehoch Paňanského potoku, pri ceste medzi Veľkým Cetínom a Dyčkou. Neďaleko sa nachádza aj obec Lúčnica nad Žitavou. Z kultúrneho hľadiska patrí do oblasti Podzoboria. Patrili k nej: Sósvölgypuszta, Lakitsov majer, Žigárd.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Bocianie hniezdo existovalo vždy v areáli Poľnohospodárskeho dvora (skôr JRD). Dnes je podložka na konci areálu, na odpojenom elektrickom stĺpe. V rokoch 2011 a 2012 vyleteli 3 mláďatá, avšak jeden dospelý utrpel úraz.[5] Žiaľ, od roku 2013 v Pani bociany nehniezdia, kovovú podložku umiestnili na mieste bývaleho hniezda na jar 2014.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa svedecta archeologických nálezov na jeho mieste sa usadili prví ľudia už pred 4 000 rokmi. Pri budovaní plynovodu v roku 1972 boli nájdené pozostatky sídliska z bronzovej a halštattskej doby. Tieto objekty však boli nájdené v katastri obce Veľký Cetín a chybne zaradené pod Paňu.[6]

Podľa zachovaných písomných prameňov v dnešnom hone Žigárd existovala v stredoveku dnes už zaniknutá osada (1156 Asgar, 1232 Ysgar).[7]

Dnešnú obec podľa zachovaných písomných prameňov spomínajú prvýkrát v roku 1239 v tvare Poonh. V tom roku uhorský kráľ Belo IV. oslobodil príslušníkov Ostrihomského arcibiskupstva od všetkých štátnych daní. Paňu spomínajú ako obec rybárov, obyvateľov spolu s Cetínčanmi ako výrobcov sietí a sokolníkov.[8] Názov obce odvoďujú od mena Panteleimon, alebo zo západoslovanského mena Páň. Maďarský názov poukazuje na drobnú šľachtu. Podľa miestnych ústnych tradícii obec dostala svoje meno od Panny, dcéry pána lesov v Trninách (chotár obce).[9]

V roku 1310 Nitrianska kapitula dosvedčila, že synovia Woyka z Pane majú dať peniaze za prenájom pol porcie sebreda v Pani.[10] V roku 1397 vojaci vypálili obec. Vtedy vedľa Pane sa objavuje aj ďalšia obec s menom Ponharasztya.[11] V rokoch 1403, 1435 a 1448 sa objavuje v dokumentoch arcibiskupstva. V polovici 15. storočia robili v obci škody husiti.[12]

Neskoršia pečať obce je známa z roku 1844

Po bitke pri Moháči sa zvýšilo turecké nebezpečenstvo. Podľa prameňov prvý útok nastal v septembri 1530.[13] V roku 1545 spolu s Dolným a Horným Cetínom bola aj Paňa napadnutá, neskôr v roku 1554 bola zasiahnutá spolu s Vráblami. V súpise predialistickej stolice od Mikuláša Oláha z rokov 1550 – 1554 Paňa nie je zaznamenaná, ale podľa opisu z roku 1554 mala jeden kuriálny pozemok.[14]

Po Prvej viedenskej arbitráži patrila k Maďarsku, hranica viedla pri obci[15]. Najprv patrila do Bratislavsko-Nitrianskej, potom do Tekovsko-Hontianskej spojenej župy. Z malej židovskej komunity, ktorá mala 24 členov v roku 1938[16], sa vrátilo po vojne iba zopár osôb. V roku 1942, počas druhej svetovej vojny, otvorili v obci poštu. Vo vojne padlo 22 osôb z obce, pomník padlých hrdinov je umiestnený na cintoríne. Obec bola oslobodená 28. marca 1945. JRD bolo založené v roku 1950. Regulácia potoka sa uskutočnila v roku 1969.

Základná škola, ktorá v obci fungovala už od začiatku 19. storočia (od 1865 rímskokatolícka) a v roku 1932 bola založená aj slovenská časť, bola nakoniec zrušená v roku 1982.

Kostol bol postavený v roku 1722.[4] Je zasvätený Všetkým Svätým. Renovovali ho v rokoch 1876, 19321933, 1949, 1965, 1994 a 2007. Dnešné maľby, farebné okná aj organ pochádzajú z rokov 19321933 a zvon z roku 1929.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal Bartha (okolo 1637-1703; maď. Bartha Mihály) ostrihomský kanonik, tekovský hlavný dekan, opát Zebegényu, topoľčiansky a krušovský farár. Podľa pramenov mohol mať paňanské korene.[17]
  • Imrich Koron (1762-1800; maď. Koron Imre) farár v Imeli v rokoch 1789-1792, neskôr v Štúrove.[18]
  • Florián Cserge (1823-1879) dekan v Mojmírovciach, jazykovedec a básnik.[19]
  • Pongrác Varsányi (1828-1915) piaristický mních, učiteľ, zberateľ ľudových obyčajov.[20]
  • Alojz Bogyó (1834-1906; maď. Bogyó Alajos) učiteľ, herec, operný spevák, riaditeľ divadla, účastník meruosmej revolúcie v komárňanskom vojsku.[21]
  • Alexander Csiffáry (1838-1912; maď. Csiffáry Sándor) učiteľ.
  • Koloman Hamar (1876-1963; maď. Hamar Kálmán) farár v Oponiciach a Nitrianskej Strede.[22]
  • Eugen Csiffáry (1895-1967; maď. Csiffáry Jenő) učiteľ, lovec, záchranca ľudí.
  • Viktor Stankovich (1908-1988; maď. Sztankovich Győző) novinár, rozhlasový redaktor BBC a Slobodnej Európy.[23]
  • Mikuláš Csiffáry (1919-?; maď. Csiffáry Miklós) lovec, predseda miestneho Csemadoku.[24]
  • Ladislav Varsányi (1921-1985; maď. Varsányi László) pedagóg, riaditeľ školy v Tomášove.[25]
  • Štefan Zsittnyan (1916-1997; maď. Zsittnyan István) učiteľ, riaditeľ školy v Martovciach, kultúrny organizátor.[26]

Demografia podľa sčítaní[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1880 mala obec 791 obyvateľov, z toho 559 s maďarským, 195 so slovenským, 7 s nemeckým, 2 s iným materinským jazykom. 28 jedincov bolo bez označenia.[27]

V roku 1890 žilo v 131 domácnostiach 825 obyvateľov, z toho 549 s maďarským, 274 so slovenským, 2 s nemeckým materinským jazykom. Podľa vierovyznania bolo v obci 791 katolíkov, 32 židov a 2 inej kresťanskej viery.[28]

V roku 1900 žilo v 119 domácnostiach 751 obyvateľov, z toho 513 s maďarským, 231 so slovenským, 6 s nemeckým, 1 so srbským materinským jazykom. Podľa vierovyznania bolo v obci 714 katolíkov, 36 židov a 1 evanjelik.[29]

V roku 1910 žilo v obci 714 obyvateľov, z toho 481 (67%) s maďarským, 215 (30%) so slovenským, 17 (2%) s nemeckým, 1 s iným materinským jazykom. Podľa vierovyznania bolo v obci 688 katolíkov, 25 židov a 1 evanjelik.[30]

V roku 1919 žilo v obci 730 obyvateľov, z toho 486 Maďarov, 220 Slovákov, 18 Nemcov a 6 inej národnosti.[31]

V roku 1921 žilo v obci 792 obyvateľov, z toho 501 s maďarským, 281 so slovenským materinským jazykom.[32]

V roku 1930 žilo v obci 720 obyvateľov, z toho 304 (42%) Maďarov, 394 (55%) Čechoslovákov, 12 (2%) Židov a 1 Nemec. 9 osôb bolo nezistenej národnosti.[33]

V roku 1938 žilo v 162 domoch 778 osôb, z toho 662 s maďarským, 107 so slovenským, 6 s nemeckým a 3 s iným materinským jazykom.[34]

V roku 1941 žilo v obci 779 obyvateľov, z toho 646 (83%) Maďarov.[35]

V roku 1965 žilo v obci 744 obyvateľov.[36]

V roku 1970 žilo v obci 669 obyvateľov.[37]

V roku 1980 žilo v obci 512 obyvateľov, z toho 63 Maďarov.[38]

V roku 1991 žilo v obci 342 obyvateľov, z toho 289 Slovákov a 49 Maďarov. 90% bolo katolíkov.[39]

V roku 2001 žilo v obci 295 obyvateľov, z toho 265 Slovákov a 26 Maďarov.

V roku 2011 žilo v obci 347 obyvateľov, z toho 315 Slovákov, 15 Maďarov, 2 Češi, 2 Bulhari, 1 Moravák a 12 bez určenia národnosti.[40]

Ľudová kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti vojkskej stolice[41], farby sviatočnej uniformy vrábelskej stolice nie sú zatial známe.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Isk. Történeti Feljegyzések. 1926 – 1938 rukopis Nemespann.
  • J. Hunka – O. Mácsay: Paňa 760 rokov 1239 – 1999. 1999 Nitra.
  • Szeghalmy, Gy.: Felvidék. 1940 Budapest.
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b PAŇA. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 368.
  5. bociany.sk; Strážca prírody; tvnoviny.sk
  6. Buday Péter - Csuthy András - Fehér Sándor 2014: A nagycétényi hegykönyv 1807-1922.
  7. Marsina, R. (Ed.) 1971: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratislavae, No. 392.
  8. "...et nostro quasdam terras seu possessiones nostras cum suis servitoribus condicionariis, retiferis scilicet et falconariis perpetuo et irrevocabiliter archiepiscopo et archiepiscopatui Strigoniensi, videlicet Poonh iuxta villam Chethen in comitatu Nitriensi..." (Marsina, R. (Ed.) 1987: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislavae, 40/ No. 55: 35-37; Kis, P. 2004: A királyi szolgálónépi szervezetek. Doktori disszertáció, Szegedi Tudományegyetem, 96).
  9. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 265. , STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 335. ; Kiss, L. 1988: Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest, II/ 231; Hunka/Mácsay 1999, 31.
  10. Lipszky, J. 1808: Repertorium, 494; Knauz, N. 1882: Monumenta ecclesiae Strigoniensis II, 617; Prokopp, Gy. 1966: Az esztergomi prímási levéltár XV. századi leltára, Levéltári Közlemények 37, 122 No. 55; Sedlák, V. 1980: Regesta Diplomatica nec non Epistolaria Slovaciae I. Bratislavae, 324 – 325 No. 742 – 743; Hunka-Mácsay cit. p. 6.
  11. Mályusz, E. 1951: Zsigmondkori oklevéltár I (1387 – 1399), 521 No. 4723; Hunka-Mácsay cit. p. 6 – 7
  12. Chaloupecký, V. 1937: Středověké listy ze Slovenska. Praha, 29 No. 26; Hunka-Mácsay cit. p., 7 – 8.
  13. Dedek-Crescens, Ľ. 1899: IV. Nyitravármegye az ország három részre oszlásának idejében - Török betörések, in: Borovszky Samu (szerk.): Magyarország vármegyéi és városai. Nyitra vármegye, 613.
  14. Urbaria et Conscriptiones 45:25, fol. 36 (pag. 45); Ozorai József 1887: Az egyházi vagy praediális nemesek és birtokuk. Esztergom, 110 – 113.
  15. Suba János 2004: Az első magyar-szlovák határ leírása. Nógrád Megyei Múzeumok Évkönyve XXVII-XXVIII, 69.
  16. Osudy slovenských Židov
  17. FLE, Capsa 68, fasc. 9, No. 3-6; Lib. 28 1701, fol. 21; Liber Cantoralis, 146; Némethy 1894, 139, 196, 484; Kollányi 1900, 304-305.
  18. Némethy 1894, 113, 213, 293, 700.
  19. Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner). Budapest: Hornyánszky. 1893. 302.
  20. Csősz 1879, 809-810; Magyarország tiszti névtára 1863. Pest, 320; Schram Ferenc 1973: Csaplár Benedek szegedi éveiből. A Móra Ferenc Múzeum Évkönyve 1972-73/1, 195-196.
  21. Magyar életrajzi lexikon 1000-1990; Magyar színházművészeti lexikon; Tóth, Zs. 2004: Szelevény és templomai. Budapest, 6.
  22. Nyitraszerdahely; Iskolakrónika 13, 85. jegyzet.
  23. Varga Katalin: „...az ember otthonabbul érzi magát idekinn, ha Csészabóval válthat jelet”
  24. Motesíky Árpád 2001: Felvidéki vadászok életrajzi lexikona. Komárom, 21-22.
  25. Ki kicsoda Kassától Prágáig? 323.
  26. Szőke, J. - Viczián, J. 1993 (szerk.): Ki kicsoda Kassától-Prágáig. Szekszárd, 337 No. 1223.
  27. Dvorzsák János 1882: Magyarország helységnévtára tekintettel a közigazgatási, népességi és hitfelekezeti viszonyokra. Budapest, 435.
  28. 1892 A Magyar Korona országainak helységnévtára. 384, 1406, 1532, 1685; Magyarország Helységnévtára 1892.; Jekelfalussy József 1895 (szerk.): Magyarország helységnévtára
  29. Alebo 749 (1912 A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. Budapest, 790.)
  30. A Magyar Szent Korona Országainak Helységnévtára 1913. Budapest, 975; 1913 Magyar Statisztikai Közlemények 39. Községi háztartás 1908; Révai Nagy Lexikona XIV Mons-Ottó. Budapest, 1916, 323; Gyönyör József 1994: Terhes örökség – A magyarság lélekszámának és sorsának alakulása Csehszlovákiában. 72; Lelkes György 1998: Magyar helységnév-azonosító szótár. Baja, 434; Népszámlálási adatok 1910
  31. ŠA Nitra, sčítanie ľudu 1919 film č. 812/3; 1920 Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu z roku 1919. Bratislava, 50.
  32. A (cseh)szlovákiai magyarok lexikona 1918-tól
  33. Szlovákiai Magyar Adatbank; Sziklay Ferenc (összeáll.): Összehasonlító statisztikai kimutatás. 20.
  34. 1939 Az 1938. évi felvidéki nép-, földbirtok- és állatösszeírás. Budapest, 68-69, 104-105.
  35. Szlovákiai Magyar Adatbank, Fórum Kisebbségkutató Intézet, Szlovákia településeinak adatbázisa, 1941-es népszámlálási adatok.
  36. Štatistický lexikon obcí ČSSR 1965. Praha, 1966, 440.
  37. 1980 Encyklopédia Slovenska IV. N-Q. Bratislava, 259.
  38. 1982 Statistický lexikon obcí ČSSR II. Praha, 1076.
  39. statistics.sk
  40. [1]
  41. Kocsis Aranka 1997: A vajkai szék nemesei. Pozsony, 60-64.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]