Golianovo
| Golianovo | |
| obec | |
 Kostol Krista Kráľa | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Nitra |
| Región | Ponitrie |
| Vodný tok | Kadaň |
| Nadmorská výška | 149 m n. m. |
| Súradnice | 48°16′06″S 18°11′12″V / 48,2682°S 18,1868°V |
| Rozloha | 10,7 km² (1 070 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 029 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 189,63 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1156 |
| Starosta | Ľuboš Kolárik[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení) |
| PSČ | 951 08 |
| ŠÚJ | 500232 |
| EČV (do r. 2022) | NR |
| Tel. predvoľba | +421-37 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Golianovo Golianovo 400 951 08 Golianovo |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 658 11 31 |
| Fax | 658 11 31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Golianovo | |
| Webová stránka: golianovo.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Golianovo (maď. Lapásgyarmat, 1920-1927 Lapáš Ďarmoty, 1927-1938, 1945-1948 Lapášské Ďarmoty) je obec na Slovensku v okrese Nitra. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Golianovo leží v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra cca 10 km juhovýchodne od Nitry. Stred obce sa nachádza vo výške 149 m n. m. Kataster obce je mierne pahorkatý v rozmedzí 147 až 233 m n. m.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]V 20. storočí k obci patrili viaceré dnes už zaniknuté majere a osady, zoradené podľa počtu obyvateľov v roku 1902 zostupne
- Tichý Dvor (Čendeš, maďarsky Csendes Puszta) dnes už neobývaná osada zanikla v 90. rokoch 20. storočia. V minulosti sa tu nachádzala kúria, roľnícke domy a hospodárske budovy. V osade bol vysadený ovocný sad s exotickými druhmi plodín vyrúbaný v 70. rokoch 20. storočia.[4]
- Betlehem zanikol po 2. svetovej vojne
- Ňárašský Pereš zanikol po 2. svetovej vojne
- Dolný Mlyn bol zaplavený pri budovaní vodnej nádrže Golianovo. V jeho lokalite sa nachádzali viaceré archeologické náleziská.
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]- potok Kadaň
- Tichý potok (prítok Kadaňa)
- Betlehemský prameň (prítok Kadaňa)
- Veskejský prameň (prítok Kadaňa)
Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]Golianovský rybník bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch na toku Kadaň. Vlievajú sa tu doň Tichý, Betlehemský a Veskejský prameň. V súčasnosti slúži na závlahu okolitých polí a chov rýb.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Držiteľom pečate v minulosti bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu, keď obyvatelia obce nevedeli písať a čítať.
- Obecná pečať
Táto pečať pochádza z osemhrannej pečate Lapášskch Ďarmôt z 18. storočia. Pečať bola ovplyvnená symbolikou niektorého zemianskeho rodu, ktorý bol zemepánom obce. Bola na nej ruka držiaca tri kvety. V kruhopise po obvode pečate bol latinský nápis „SIGILUM LAPASGAR“ (čiže PEČAŤ LAPÁŠskych ĎARmôt).
- Obecné symboly
Na podklade pečate obce z 18.storočia bol vypracovaný návrh obecného erbu, ktorý obecné zastupiteľstvo prijalo na zasadnutí 4. júla 1996 pod číslom OZ-115/1996. Návrh schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou HR: G-16/96.
- Obecný erb
Je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno drží tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.
- Vlajka obce
Má štyri pozdĺžne pruhy vo farbách červená (1/8), biela (3/8/), žltá (3/8) a červená (1/8). Pomer dĺžky a šírky je 3:2. vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.
V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.
Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.
V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.
Pri stavbe vodnej nádrže v 60. rokoch 20. storočia boli odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej ako aj mladšie nálezy zo stredoveku.
V 21. storočí bolo v obci objavené archeologické nálezisko jediného trojitého rondelu na Slovensku, ktorý je datovaný do obdobia lengyelskej kultúry. Najstaršie dosiaľ nájdené artefakty sa zaraďujú do obdobia Želiezovskej kultúry (4700 – 4300 pred n. l.). Najviac nálezov sa datuje do obdobia Lengyelu II – III, čiže do obdobia mladého neolitu a eneolitu. [5]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnosť | Zastúpenie |
|---|---|
| Slovenská | 95,41% |
| Maďarská | 1,00% |
| Česká | 0,26% |
| Ukrajinská | 0,11% |
| Rusínska | 0,05% |
| Poľská | 0,05% |
| Ostatné | 2,11% |
Vierovyznanie
[upraviť | upraviť zdroj]| Vierovyznanie | Zastúpenie |
|---|---|
| Rímskokatolícke | 75,79% |
| Evanjelické | 1,85% |
| Gréckokatolícke | 1,22% |
| Pravoslávne | 0,26% |
| Kalvínske | 0,21% |
| Ostatné | 4,50% |
| Bez vyznania | 16,17% |
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavol Plesník - slovenský geograf
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 2003 sa v obci každoročne konali furmanské preteky. V obci sa taktiež konáva ochutnávka vín, hodové slávnosti, slávnosť sv. Urbana, stavanie mája, obecná zabíjačka, pochovávanie basy a mnoho plesov.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kamenný kríž pri ceste z Vrábeľ, ktorý dal postaviť František Varga v roku 1791
- Kríž na novom cintoríne, pôvodne postavený ako prícestný kríž s latinským nápisom. Kríž bol v posledných rokoch reštaurovaný s prekladom Vznešená pani Johanna Ocskay z Ladíc z vďaky za požehnanie potomka dňa 20. októbra 1818.
- Stará socha sv. Urbana v obci, ktorú v roku 1845 postavil Pavol Duchoň
- Kríž na starom cintoríne s nápisom Ja som skrisenie a život, gdo veri vo mne žiť bude, keď aj umre. Znak spaseňá postavila obec 1911.
- Polychrómovaná socha sv. Floriána pri požiarnej zbrojnici
- Nová socha sv. Urbana nad vinohradmi z roku 1990
- Drevorezba sv. Konštantína Cyrila a sv. Metoda pred kostolom z 21. storočia
- Busta generála Jána Goliana z 21. storočia
Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]- Budova obecného úradu a pošty z druhej polovice 18. storočia postavená ako zemianska kúria
- Budova bývalej MŠ postavená v roku 1912
- Kostol Krista Kráľa z roku 1937
- Zdravotné stredisko dal postaviť v roku 1937 Dr. Lechner ako rodinný dom s ordináciou
- Budova Základnej školy dostavaná v roku 1965
- V roku 1971 bolo vybudované nové futbalové ihrisko s klubovňou
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V obci pôsobí futbalový klub OFK Golianovo. V obci sa nachádza futbalové, školské, volejbalové a viacúčelové ihrisko.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Základná škola s materskou školou Golianovo[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Mesároš, Štefan, In: Golianovský Gurmot, Golianovo, 2016, ISBN 978-80-972552-0-6
- ↑ Golianovo: Obec plná archeologických nálezov [online]. mynitra.sme.sk, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online.
- ↑ Základná škola s materskou školou, Golianovo 60 [online]. zsgolianovo.edupage.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Hromník, Milan, In: Z dejín farnosti Veľký Lapáš, Junior press, Bratislava, 2002, ISBN 80-968795-0-2
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Golianovo
