Klasov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′36″S 18°15′16″V / 48,2767°S 18,2545°V / 48.2767; 18.2545
Klasov
obec
Kalász templom 2.JPG
Kostol Mena Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región Nitriansky
Nadmorská výška 160 – 194 m n. m.
Súradnice 48°16′36″S 18°15′16″V / 48,2767°S 18,2545°V / 48.2767; 18.2545
Rozloha 12,23 km² (1 223 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 373 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 112,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Ján Balázs[3] (SMER-SD)
PSČ 951 53
ŠÚJ 500402
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa obecného
úradu
Klasov 108, 951 53 Klasov
E-mailová adresa obec.klasov@stonline.sk
Telefón 037/788 30 11
Fax 037/788 38 41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Klasov
Webová stránka: www.klasov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Klasov (maď. Kalász) je obec na Slovensku v okrese Nitra v Nitrianskom kraji.

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Klasov leží v strednej časti Žitavskej pahorkatiny v doline Babindolského potoka. Chotár obce (jeho rozloha je viac ako 12 km²), ležiaci v nadmorskej výške 160 - 194 m, má pahorkatinný až mierne zvlnený odlesnený terén, ktorý tvoria mladotreťohorné íly, piesky a štrky.

Chotár obce susedí na severozápade s chotárom Babindolu, na severe s Veľkými Chyndicami, na severovýchode s Novou Vsou nad Žitavou, na juhozápade s Golianovom a na juhu s katastrom mesta Vráble, od ktorého je vzdialený približne päť kilometrov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V chotári obce archeologický prieskum objavil halštatské sídlo, ktoré je dôkazom najstaršieho osídlenia tunajšej lokality.

Klasov je pomerne starou obcou o čom svedčí fakt, že v písomných prameňoch sa, pod názvom Qualiz, spomína už v roku 1156. V písomnostiach z neskorších čias nachádzame obec pod ďalšími menami - v roku 1232 ako Kalaz, 1398 Nagy Kalaz, 1401 Kis Kalaz, 1552 ako Puszta Kalaz. Od roku 1898 sa obec spomína ako Kalász a tento názov sa medzi miestnymi obyvateľmi zachoval dodnes.

Obec mala v priebehu dejín niekoľkých zemepánov. V 14. storočí sa nimi stali Forgáčovci, v 17. storočí, po skončení tureckých nájazdov, pripadla rodu Fánczyovcov. V prvej polovici 19. storočia tunajšie majetky kúpil barón Jozef Edmund Weisz. S príchodom tohto rodu začalo obdobie rozvoja obce.

V období medzi rokmi 1939 - 1945 obec patrila Maďarsku. 28. marca 1945 obec oslobodila Sovietska armáda. Po usporiadaní povojnových pomerov nastal prudký rozvoj obce, ktorý sa prejavil napr. elektrifikáciou (v r. 1952), výstavbou verejnoprospešných budov, ciest a pod.

Obec si do dnešných dní zachovala poľnohospodársky ráz s rozsiahlymi vinohradmi v jej chotári.

Kultúrne a historické pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpochyby najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky Kostol Mena Panny Márie, postavený v roku 1750 v barokovom slohu ako fília vrábeľskej farnosti. V roku 1828 bol klasicisticky prestavaný a v polovici 20. storočia doplnený bočnými kaplnkami. Kostol je jednoloďová stavba so segmentovým zakončením presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Pod kostolom sa rozprestiera rodová krypta Weiszovcov.

Najvýznamnejšou svetskou stavbou v obci je neogotický kaštieľ, ktorý dal v roku 1866 postaviť barón Pavol Weisz, najvýznamnejší predstaviteľ rodu. Dnes je v ňom umiestnený domov sociálnych služieb. V parku pri kaštieli stojí kúria z prelomu 19. a 20. storočia. Pôvodne plnila hlavnú obytnú funkciu, po postavení kaštieľa sa stala sídlom správcu veľkostatku. Dnes je súčasťou sociálneho ústavu.

Ďalšou významnou stavbou je niekdajší panský dom veľkostatkára Mórica Wilda (2. pol. 19. stor.). V roku 1908 bol dom odpredaný za účelom zriadenia notariátu, neskôr obecného úradu. V istom období dočasne plnil funkciu školy. Dnes je v budove zriadená Izba ľudových tradícií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • kol. autorov, MAS RZ Dolná Nitra, informačný bulletin, bez r.v.
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.